Pri zraneniach duše sa nelámu kosti, bolia však rovnako

Ako tvrdí známy psychiater Peter Breier, prečítanie knihy duševný problém človeka nevyrieši, ale môže ho na ceste za sebapoznaním nasmerovať a posilniť odhodlanie vyhľadať odbornú pomoc. O tom, že duševných problémov pribúda, niet pochýb, čítame o tom z každej strany. Nezriedka sa končia dokonca tragédiami. „Paradoxne práve Vianoce sú častejším obdobím výskytu depresií. Vtedy sa očakáva, že všetci budú šťastní, rozradostení a budú si užívať hojnosť, a keď to nefunguje, človek si to nedokáže vychutnať, začne mať výčitky a dôjde k zhoršeniu stavu,“ povedala pred časom v rozhovore s autorkou článku psychiatrička MUDr. Ľubomíra Izáková.

Autorka Janette Šimková je priekopníčka life koučingu na Slovensku s privátnou praxou od roku 2008 a s európskou akreditáciou „senior practitioner“ v Európskej rade pre koučovanie a mentorovanie. Organizuje aj zážitkové workshopy s témami mentálneho zdravia, prevencie syndrómu vyhorenia, prosperity a životnej pohody.

„Práca na sebe nie je ľahká ani jednoduchá. Keď však tú prácu alebo životnú cestu vydržíme, život naberie na kvalite. Najnáročnejšie je však začať a urobiť to správne,“ píše o knihe Prvá pomoc pre dušu spisovateľka Jana Šimkovičová. A Zuzana Pitoňáková, priekopníčka psychosomatickej medicíny na Slovensku, dodáva: „Väčšina nášho prežívania závisí od našich životných postojov, hodnôt, ktoré v hĺbke duše vyznávame, od našej práce so samými sebou. Táto kniha múdro a uchopiteľne opisuje najčastejšie duševné zranenia a učí nás zdravo ich spracúvať.“

Jednou z kapitol v knihe je „Ako sa vyliečiť zo straty rovnováhy“. Mnohí fungujú v „prežívacom režime“, keď vystavenie sa veľkému stresu ovplyvňuje imunitný systém a nervovú sústavu. Človek zle spáva, podvedomie nemá čas sa spájať s nevedomím, aby si osvojilo zmysel toho, čo sa udialo počas dňa. Nedostatočne sa hýbe, čím sa otupuje myseľ, ktorá potom produkuje negatívne myšlienky, nevyvážene je, na čo dopláca metabolizmus, a spotrebúva omnoho viac energie, ktorú odoberá z iných procesov. Tak opisuje stratu rovnováhy autorka. Rozpráva príbeh ženy, ktorú nič nebaví a desí ju, že s tým nevládze nič robiť, a takisto príbeh jej uzdravenia.

Každá kapitola obsahuje konkrétne rady „Ako si poskytnúť pomoc“ a takisto zásady rekonvalescencie. Samozrejme, človek musí chcieť. Relaxačné cvičenia, sústredenie na dych, riadenú koncentráciu v podobe meditácie, vytváranie malých radostí a čerpanie z vďačnosti. Na lepšie zvládanie záťažových situácií autorka ponúka päť zásad, ktoré by mohli pomôcť pri udržiavaní životnej rovnováhy:

1. Strážiť si pozornosť – venovať pozornosť iba veciam a udalostiam, ktoré si človek starostlivo vyberie, čeliť nekvalitnému obsahu, ktorý nás zahlcuje.

2. Chrániť si hranice – nedať sa manipulovať ľuďmi, ktorí by to chceli využiť vo svoj prospech.

3. Byť voči sebe súcitný – byť realistický a vedieť odhadnúť, kedy už idú veci na úkor vás. Bez súcitu k sebe sa môžete zložiť na lopatky.

4. Cítiť umiernenosť a byť disciplinovaný – z úcty k sebe byť na seba v určitom zmysle prísny a pýtať sa samého seba: Čo teraz čítam? Čo teraz počúvam? Robím prácu, ktorú potrebujem urobiť, alebo venujem pozornosť niečomu deštruktívnemu?

5. Pestovať vďačnosť – nebrať všetko ako samozrejmosť pomáha zameriavať pozornosť na pozitívne veci okolo nás.

Veľká téma je primeranosť v našom živote – vo všetkom, do čoho sa púšťame. Naučiť sa akceptovať, že niekedy stačí veci robiť dobre, nemusia byť dokonalé.