Tiež sa zistilo, že častejšie užívajú lieky určené pre ľudí s psychickými problémami. „Naším hlavným zistením je skutočnosť, že ľudia, ktorí život vnímajú duchovne, mávajú horšie duševné zdravie ako tí, ktorí sa naň nepozerajú ani nábožensky, ani duchovne,“ uviedol Michael King z University College London.
Na výskume sa zúčastnilo 7 403 ľudí, ktorých sa pýtali na ich vierovyznanie a psychický stav. Tridsaťpäť percent respondentov samých seba označilo za nábožensky založených, čo znamenalo, že chodia do kostola, mešity či synagógy. Ďalších 19 percent ľudí uviedlo, že sú duchovne založení, no nevyznávajú žiadne konkrétne náboženstvo. Zostávajúcich 46 percent nebolo ani nábožensky, ani duchovne založených.
U duchovne založených ľudí vedci pozorovali o 50 percent vyššie riziko vzniku úzkostnej poruchy a tiež o 72 percent vyššiu pravdepodobnosť, že budú trpieť fóbiou. Mali aj o 77 percent vyššie riziko závislosti od drog a o 37 percent vyššie nebezpečenstvo neurózy. U týchto ľudí zaznamenali i o 40 percent vyššiu pravdepodobnosť užívania psychotropných liekov.
Čo sa týka psychických chorôb, vedci nezistili výrazné rozdiely medzi zostávajúcimi dvoma skupinami. Veriaci však mali menej problémov s alkoholom a drogami.
„Prišli sme k záveru, že ľudia, ktorí sú duchovne založení bez toho, aby vyznávali konkrétne náboženstvo, sú náchylnejší k psychickým poruchám,“ vysvetlili vedci, ktorí plánujú túto spojitosť ďalej skúmať.