„Najmä v prvých dňoch sa môže prejaviť malátnosťou, podráždenosťou či dokonca depresiou,“ zhrnula možné príznaky časového posunu psychologička Marta Botková z Michaloviec. Okrem najmenších detí mávajú ťažkosti aj ľudia po päťdesiatke, pretože na starších ľudí doliehajú zmeny nepríjemnejšie, dodala.
Podobné skúsenosti má aj psychologička Zita Michlerová z Trnavy. „Pacienti na to nereagujú s radosťou, aj keď zvyčajne je to téma na jeden týždeň,“ poznamenala. Potom si väčšina ľudí už zvykne na nové podmienky. „Počas približne štyridsaťročného pôsobenia som sa nestretol s tým, že by posun času niekto extrémne zle znášal,“ dodal psychológ Jozef Fridrich z Pezinka. Napríklad pri cestovaní na väčšie vzdialenosti v súčasnosti ľudia prekonávajú bez komplikácií aj niekoľkohodinové posuny času, upozornili už skôr viacerí odborníci.
Čas sa začal v jarných a jesenných mesiacoch posúvať už na začiatku 20. storočia. Od zmeny sa očakávalo, že ľudia budú môcť vo väčšej miere využívať prirodzené slnečné svetlo, čo by prispievalo k úspore energie. Hoci sa predpoklady šetrenia podľa kritikov nepotvrdili, čas sa bude meniť na Slovensku minimálne do roku 2011. Rozhodla o tom vo svojom vlaňajšom nariadení vláda, ktorá sa odvolala na smernice Európskej únie.
Oslovené detské lekárky sa zhodli, že účinné rady na to, ako sa s negatívnymi vplyvmi zmien vyrovnať, nejestvujú. Jednoducho si treba zvyknúť, myslí si lekárka pre deti a dorast Mária Beníčková. V prípade malých detí sa rodičia môžu pokúsiť uložiť svoju ratolesť do postele skôr, poznamenala ďalšia detská lekárka Jana Dančová. Veľké očakávania by však podľa nej mať nemali. „Nepoznám maminu, ktorá by s posunom času nemala problémy,“ dodala.