Zakladateľ analytickej psychológie Carl Gustav Jung prehlásil, že duševné poruchy nie sú úzko vymedzené fenomény, ale symptómy chybného naladenia osobnosti ako celku. Do akej miery to platí v súvislosti s chorobným, nutkavým nakupovaním, nie je zatiaľ známe. Časť odborníkov, najmä v USA, je však takémuto zaradeniu obsesného nakupovania naklonená.
Zistilo sa totiž, že ľudí podliehajúcich chorobnému nakupovaniu zvyčajne ovládajú hlbšie problémy – rôznorodé pocity nespokojnosti, viny, prázdnoty, nudy alebo nedostatok podnetov a medziľudských vzťahov. Proces nakupovania a získané veci by to všetko mali kompenzovať. V skutočnosti je však kompenzáciou iba samotné nakupovanie, pričom získané veci už o krátku chvíľu strácajú na atraktivite a túžba po nakupovaní sa obnovuje.
Odhaduje sa, že nutkavým nakupovaním trpí každý dvadsiaty človek vyspelých krajín. Špecifickú kategóriu tvoria tzv. Noví Rusi, pre ktorých sa stalo nakupovanie a hromadenie vecí zmyslom existencie. Práve oni reprezentujú jeden z faktorov obsesného nakupovania, o ktorom psychológovia uvažujú, a to je rozpor medzi reálnym a ideálnym „ja“, teda rozpor medzi tým, ako sa človek vníma a ako by chcel byť vnímaný.
Chorobné nákupy sa však netýkajú iba solventných ľudí, ale aj tých, ktorí sa musia rôznym spôsobom zadlžovať – k najohrozenejším z tejto kategórie patria ženy v domácnosti a na materskej dovolenke, ktoré hľadajú v nakupovaní rozptýlenie a zbavujú sa týmto spôsobom pocitu osamelosti. Potreba nakupovať u nich rastie v stresujúcich situáciách, nakupovaním sa zbavujú úzkosti. Následne však podliehajú pocitom viny, sebaľútosti a hlbším formám depresie.
Podľa časti odborníkov nie je obsesné nakupovanie mentálna porucha, ale sociálny problém – reklama, inzeráty, zľavy, spotrebiteľské úvery, odložené splátky a výpredaje sú pre množstvo ľudí neuveriteľným lákadlom nakupovať veci, ktoré vôbec nepotrebujú. Masové nakupovanie v priebehu paušálneho zlacnenia svedčí podľa názoru psychológov o prebudenom atavizme – aj pračlovek intenzívne zhromažďoval rôzne kosti, kožušiny a pazúriky, aby „mal“… Pračlovek však nemal obchod cez ulicu…
V spojení s masívnou reklamou a ľahkou dostupnosťou rôznych pôžičiek sa o chorobnom nakupovaní hovorí aj ako o civilizačnej chorobe – dopyt je vyvolávaný umelo, stupňuje ho ponuka. Tejto ponuke veľmi často podliehajú ľudia trpiaci depresiami, prejedaním, alkoholizmom a rôznym druhom rodinných problémov. V bežných rodinách však takýto spôsob „uvoľnenia“ iba prehlbuje krízu domáceho rozpočtu a krízu vzťahov, stupňuje konflikty a podporuje alebo zacykluje rôzne nežiaduce formy únikov.
Podľa odborníkov treba pri obsedantnom nakupovaní, tak ako pri iných návykových formách jednania, hľadať „spúšťač“ celého procesu a spôsob, ako prerušiť reťaz myšlienok a emócií, ktoré k nemu vedú. Pri liečbe sa využívajú aj antidepresíva a psychoterapia, ktorá naviguje k posilňovaniu sebavedomia a lepšiemu zvládaniu stresu pomocou relaxačných techník.