Keď prší v duši...

Koho by už len nepochytila clivota, keď za oknami vidí chuchvalce hmly, ráno sa poriadne ani nerozvidnie a dážď sa strieda s mrholením?

02.11.2009 11:10
depresia - únava - smútok Foto:
Depresia v ponurých dňoch nie je žiadnou výnimkou.
debata

Skľúčenosť či svetobôľ už zažil azda každý. V najmiernejšej forme sa depresia prejavuje pocitmi nespokojnosti a smútku. Niektorých ľudí však výkyvy v duševnej energii, citovom rozpoložení či v oblasti spánku natoľko vyvedú z miery, že nadobudnú až chorobnú úroveň.

Depresia je bežná porucha, ktorá niekedy v živote postihne asi každého piateho človeka. Dá sa dobre zvládnuť, treba ju však správne diagnostikovať a liečiť. Ženy trpia vo všeobecnosti depresiami častejšie. Zatiaľ čo muž si v ťaživej situácii radšej vypije, žena má častejšie sklony podľahnúť skľúčenosti a beznádeji.

Príčiny depresie sú rôzne. Niekedy si človek príčinu depresie uvedomuje, môže ísť o prirodzenú reakciu na nejakú životnú udalosť, napr. rozvod či stratu zamestnania. Aj hospodárska kríza môže ovplyvniť výskyt depresií. „Vo všeobecnosti možno očakávať, že kríza, ktorá výrazne postihne rodiny nezamestnanosťou a prepadom vo finančných príjmoch, môže viesť k vyššiemu výskytu depresií,“ konštatuje psychiater MUDr. Jozef Hašto, PhD.

„Pomerne častým spúšťačom depresívnych porúch sú totiž práve nepriaznivé životné udalosti, ku ktorým patrí problematika straty v širokom zmysle slova, od strát blízkych osôb cez straty majetkové, zneistenie v sociálnej existencii…“ Samozrejme, niekedy nijaký zrejmý dôvod na depresiu nejestvuje. Depresia totiž môže vzniknúť „len tak“, bez nejakej zjavnej vonkajšej príčiny, akou je stres či životná udalosť. Jestvujú dokonca rodiny, ktoré majú na rozvoj depresie evidentné dedičné predpoklady. Známi sú Hemingwayovci: zastrelil sa otec, ďalej slávny syn Ernest Hemingway, nositeľ Nobelovej ceny za literatúru, depresii sa nevyhli ani dve spisovateľove sestry a brat. Vnučka autora knihy Starec a more takisto skončila svoj život predávkovaním liekmi.

Psychiatra potrebujú viacerí
Vyšší výskyt duševných problémov nepochybne súvisí aj s dobou, v ktorej žijeme. Ľudia majú málo času jeden na druhého aj sami na seba, presadia sa tí ramenatejší, bezcitnejší a arogantnejší. Všeobecným znakom duševných chorôb je to, že nie sú odtrhnuté od života spoločnosti. Téma duševného zdravia sa pritom u nás už roky tabuizuje. Pritom v porovnaní s obdobím pred piatimi rokmi narástol počet vyšetrení v slovenských psychiatrických zariadeniach o viac ako pol milióna!

„V roku 2006 prišlo k psychiatrom viac ako 78-tisíc ľudí po prvý raz v živote a v roku 2008 to už bolo vyše 93-tisíc prvovyšetrení,“ hovorí MUDr. Eva Pálová, prednostka 1. psychiatrickej kliniky FN L. Pasteura v Košiciach. „Nárast pacientov je pritom oveľa prudší ako nárast počtu psychiatrov.“ Tých je momentálne na Slovensku niečo vyše šesťsto. Podľa prepočtov majú na jedného pacienta možno tak 20 minút.

Mnohí pacienti s depresiou sa však k lekárovi ani nedostanú. Veľa z nich možno ani netuší, že majú depresiu. Príznaky depresie totiž môžu byť nielen na úrovni psychiky v podobe porúch nálad, pesimistických myšlienok, straty energie či celkového spomalenia. Niekedy má pacient len telesné príznaky ako bolesti srdca, žalúdka, problémy so stolicou. A niekedy môžu byť jediným príznakom poruchy spánku.

Od antidepresív nevzniká návyk
Depresiou najčastejšie trpia ľudia s viacerými rizikovými faktormi. Okrem spomínanej dedičnej dispozície to môže byť hoci nadmerný stres u matky počas tehotenstva, sklony k depresiám majú úzkostní, náladoví ľudia pochádzajúci z prostredia s nedostatkom lásky, alebo ich dokonca fyzicky týrali, spúšťačmi môžu byť životné udalosti, stres, telesná choroba a pri niektorých depresiách najmä v tomto období zohráva významnú úlohu skrátenie dĺžky dňa a nedostatok denného svetla.

Depresia nie je prejav slabosti, spôsobuje ju chemická nerovnováha v mozgu. Veľmi účinným prostriedkom proti depresiám sú lieky nazývané antidepresíva. Depresiu síce nevyliečia, ale ovplyvnia jej príznaky a spoločne so stabilizátormi nálady ju dokážu držať pod kontrolou. „Priaznivý účinok antidepresív sa dá dokázať až približne po 10 dňoch sústavného užívania plnej dávky a je potrebné užívať ich ešte aspoň tri mesiace po tom, čo depresia odznie,“ tvrdí MUDr. Hašto.

Od antidepresív nevzniká závislosť, ako si mnohí ľudia myslia. Ak sa človeku depresia vracia, možno účinné antidepresívum užívať aj dlhodobo – v rámci akejsi prevencie aj roky. „Niektoré druhy depresie možno riešiť psychoterapiou, pri ťažkých depresiách je potrebná dokonca elektrokonvulzívna terapia,“ skonštatovala pre Pravdu pred časom psychiatrička MUDr. Eva Janíková. Myslela tým liečbu laikom známu ako elektrošoky.

Ich princípom je vyvolanie umelého, liečivého epileptického výboja v mozgu. Robia sa v narkóze. Niektoré typy depresií, tzv. sezónna depresia nazývaná aj jesenno-zimná, sa dobre liečia terapiou svetlom. Dve tretiny všetkých pacientov so sezónnou depresiou reagujú na liečbu intenzívnym bielym svetlom veľmi dobre už v priebehu niekoľkých dní. Psychiatri však upozorňujú, aby sa chorí nepokúšali o samoliečbu UV-svetlom z opaľovacích lámp v soláriu.

Návratu depresie sa možno vyhýbať s pomocou psychohygieny: depresívny pacient by mal mať aspoň jeden dôverný vzťah s iným človekom, takisto dostatok kontaktov s inými ľuďmi – nezatvárať sa doma. Odborníci odporúčajú denne absolvovať prechádzku za slnečného svetla. Odporúča sa aeróbna aktivita aspoň pol hodiny denne – beh, plávanie, práca v záhrade. Priaznivé účinky má aj relaxačný tréning. K doplnkovej liečbe môže patriť aj aromaterapia, masáž či akupunktúra. Vzchop sa, vzmuž sa, hlavu hore! To nie sú vety, ktorým možno deprimovanému človeku pomôcť. Stačí mu dať najavo svoju účasť vnímavým načúvaním a povzbudzovaním, aby hovoril o tom, ako sa cíti. Ľahšie tak dospeje k rozhodnutiu, ako svoju depresiu riešiť.

Príznaky depresie

  • smutná nálada, strata záujmu, energie a radosti
  • úzkosť, podráždenosť, napätie
  • celková únava, nedostatočná sústredenosť
  • ťaživé myšlienky, sebaobviňovanie
  • zmeny chuti na jedlo – strata chuti do jedla alebo prejedanie sa
  • zmeny v spánku – nespavosť alebo nadmerná spavosť
  • strata sebadôvery, vyhýbanie sa kontaktom s ostatnými
  • zápcha, menštruačné poruchy, žalúdočné problémy, strata záujmu o sex
  • pomalosť v myslení aj konaní
  • samovražedné myšlienky
Facebook X.com debata chyba Newsletter