Sebapoškodzovaním dospievajúci ventilujú svoje emócie

Na otázky odpovedá Kateřina Vojtěchová, sociálna pracovníčka z českej internetovej stránky www.sebeposkozovani.ath.cx, ktorá sa dlhodobo venuje dospievajúcim v ťažkých životných situáciách, predovšetkým v súvislosti so zámerným sebapoškodzovaním.

14.02.2010 11:11
jazvy - bolesť - modriny Foto:
Ilustračné foto.
debata

Čo vás viedlo k pomoci mladým ľuďom, ktorí trpia syndrómom zámerného sebapoškodzovania, opakovaným, násilným správaním voči sebe samému?
Hlavným dôvodom, pre ktorý som zamerala svoj záujem na sebapoškodzovanie detí a dospelých, je skutočnosť, že aj ja sama som si počas dospievania ubližovala. V tom období išlo o úplne tabuizovaný jav, ktorý nie vždy správne chápali a vysvetľovali aj odborníci. Preto v rámci môjho štúdia sociálnej práce smeroval môj záujem práve k tomuto fenoménu. Zámerné sebapoškodzovanie je teda oblasť, ktorej som sa dosiaľ venovala najviac.

S akými typmi sebapoškodzovania sa stretávate najčastejšie? Ide o prejav duševného ochorenia, uvoľnenie psychického napätia, demonštratívne správanie?
Stretla som sa so širokým spektrom najrôznejších príčin i prejavov zámerného sebaubližovania. Nie je jednoduché nejako to kategorizovať aj preto, lebo väčšinou je prítomných niekoľko motívov a na diagnostike jednotlivých prípadov sa nezriedka nezhodnú ani lekári. Okrem toho jestvuje niekoľko teórií, ktoré sa snažia nejakým spôsobom klasifikovať, rozdeliť možné príčiny sebapoškodzovania. Nemôžem povedať, že by som sa niekedy stretla s dievčaťom alebo chlapcom, ktorí by si ubližovali nejako demonštratívne. Pri hlbšom rozhovore objavíme ich najrôznejšie trápenia, pričom násilné správanie voči sebe samému im umožňuje akúsi ventiláciu, vyrovnanie sa so situáciou. Najčastejšie sa vyskytujúcim dôvodom sebapoškodzovania je podľa mňa zvládací mechanizmus či ventilácia emócií, potom sebatrestanie, upokojenie a návrat do reality pri tzv. disociatívnych stavoch (pozmenený stav vedomia).

Mohli by ste byť konkrétnejšia?
Neviem, ktorý konkrétny príklad vybrať. Stretla som sa s dievčatami, ktoré boli zneužívané, trpeli poruchami príjmu potravy, experimentovali s návykovými látkami, nerozumeli si s rodičmi, mali komplikovaný vzťah k sebe samej, cítili sa samy…

Spolupracujete aj so psychiatrami?
Je to individuálne, záleží na konkrétnom prípade. V každom prípade môžu psychofarmaká (lieky, v prípade ktorých je hlavným predpokladaným účinkom zmena psychického stavu) pomôcť pri zvládaní emócií, prežívania, impulzívnosti. Mnoho dospievajúcich ich však odmieta užívať.

V čom teda vidíte možnosti pomoci?
Predovšetkým v psychoterapii. V nadviazaní bezpečného, priateľského vzťahu. Takýto vzťah väčšinou dospievajúci, ktorí trpia sebapoškodzovaním, nemajú a už sám osebe pôsobí terapeuticky. Neskôr sa môžeme zamerať na prežívanie mladého človeka, príčiny jeho sebapoškodzujúceho konania, hľadať vhodné alternatívy zvládania jeho emócií či problémov. Venovať sa treba aj sebapoznávaniu a rozvoju osobnosti. Takmer vždy by bola vhodná aj terapia v rámci rodiny, k nej však, bohužiaľ, dochádza len málokedy. Pretože mnoho dospievajúcich svoje sebapoškodzovanie tají a nedostáva sa im odbornej pomoci, pokúšam sa odpovedať im aspoň na diskusných fórach na internete, kde sa so svojím problémom zdôveria. Snažím sa nasmerovať ich na vhodnú cestu, posunúť im možné kontakty, byť im k dispozícii.

Facebook X.com debata chyba Newsletter