Je pedofília liečiteľná?

Pedofilia je diagnóza, ktorá v ľuďoch vyvoláva mnohé negatívne predsudky. Osoby s touto poruchou sú nenávidené, zatracované, verejnosť k nim pristupuje s odporom a zhnusením.

10.11.2010 06:04
debata (14)

Niet sa čo diviť, médiá prezentujú tie najhoršie prípady sexuálneho zneužívania detí prepubertálneho veku a stavajú tak toto ochorenie do najčernejšieho svetla. Nikoho nezaujímajú prípady, keď pacienti bojujú so svojimi pomýlenými sexuálnymi preferenciami a snažia sa žiť s vedomím, že nikdy nebudú naplnené. Asi každý z nás pozná rozprávku Dievčatko so zápalkami a jej známeho tvorcu, dánskeho spisovateľa, Hansa Christiana Andersena. Aj keď nejde o vedecky potvrdený fakt, aj tento muž pravdepodobne zvádzal celoživotný boj s pedofíliou, a svoju lásku k deťom transformoval do neškodnej roviny. Priniesol do života detí nezabudnuteľné príbehy plné fantázie, v ktorých často nájdeme jeho skryté utrpenie z nenaplnených túžob. Je takýto človek hoden odsúdenia alebo obdivu?

Samotné definovanie pojmu pedofília je komplikovanou pôdou na vedeckom poli. Väčšina definícií, ktoré existujú, sú veľmi zjednodušujúce, sústrediace sa hlavne na negatívne aspekty tejto poruchy, ktorými ju samozrejme vyhraňujú od normality. Podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb MKN10 je pedofília „porucha sexuálnej preferencie zameranej na deti, najčastejšie prebubertálneho a pubertálneho veku, objavuje sa u obidvoch pohlaví a trpí ňou 1–2 % populácie. Výber partnerov je homosexuálny aj heterosexuálny, častejšie sa vyskytuje u mužov. Pedofil si deti získava pomocou rôznych darčekov, dobre s deťmi komunikuje a často prostredníctvom vyhrážok núti deti mlčať o pohlavnom styku.“

Takéto vyhranenie je veľmi zjednodušujúce a úplne vynecháva jednu zo základných charakteristík, ktorú ľudia s touto diagnózou uvádzajú. Náklonnosť k deťom u nich nie je čisto sexuálneho charakteru, ide o citovú viazanosť, sú skutočne schopní zamilovať sa do dieťaťa rovnakou láskou, aká sa vyskytuje u klasického heterosexuálneho vzťahu. Takéto zistenie je samozrejme pre nich metúce, snažia sa potlačovať svoje pocity. Pokiaľ nie sú terapeuticky ošetrení, potlačovanie nakoniec môže skončiť až trestným činom a sexuálnym zneužitím. Sú to však extrémne prípady, z ktorých ťaží najmä bulvár a skresľuje tak verejnú mienku.

Vedci z kanadského Toronta vo svojom výskume dokázali, že vznik pedofílie má biologické príčiny, ktoré súvisia s vývojom mozgu v období pred narodením. Pedofília je teda, aj na základe tohto faktu, považovaná na psychologickom poli za celoživotnú diagnózu. Ostáva na každom jedincovi ako bude sám so sebou pracovať, a ako sa k svojej diagnóze postaví. Asi najťažším bodom terapie je fáza, keď pacienti musia prijať fakt, že ide o nemenný stav. Pokus o zmierenie sa s tým, že sa ich sexuálne túžby nikdy nenaplnia, vyvoláva v mnohých extrémne reakcie, často dochádza k pokusom o samovraždu. Po prekonaní tejto fázy je liečba postavená hlavne na tom, že vyjadrením lásky sa nerozumie len súlož, existujú iné emócie, ktoré človek môže prežívať, ako súcit, starosť o druhého, zdieľanie. Pre pedofilne orientovaného človeka sa striktne neodporúča profesia, kde by bol vystavený priamemu kontaktu s deťmi. Často sa však tieto osoby angažujú v neziskových organizáciách, poriadajú akcie pre deti, pomáhajú budovať detské domovy. Takýmto spôsobom transformujú svoj handicap do spoločensky prijateľnej roviny.

Prípady sexuálneho zneužívania mladistvých sú ohavné a vzbudzujú odpor verejnosti. Niekedy je však dobré uvedomiť si, že každá minca má dve strany. Na svete nie je len biela a čierna. Je to práve nejasná šeď, ktorá vyplňuje život väčšiny pedofilne orientovaných ľudí. Nehádžme ich preto do jednej krabičky, zbavme sa predsudkov a prejavme im trochu rešpektu za odvahu niesť si so sebou bremeno celoživotnej diagnózy a za schopnosť zvádzať s ňou nikdy nekončiaci boj.

14 debata chyba