Niekoľkým generáciam svojimi niekedy svojráznymi, vždy však s typickým humorom podanými metódami ukázal, ako na „Prvú pomoc pri nehodách manželských“ alebo čo je „Manželské judo“.
Populárny klasik manželskej terapie a zakladateľ Linky dôvery zomrel v sobotu vo veku 85 rokov. Za niekoľko desiatok rokov, čo vkročil na neprebádanú pôdu manželských vied, sa ľudia podľa Plzáka nezmenili. Jeho rady, ako nájsť správneho partnera či ako „prežiť“ manželstvo sú preto stále in a jeho knižky patria medzi bestsellery. Popri desiatkach populárnych a odborných publikácií písal tiež televízne inscenácie a divadelné hry, z ktorých najznámejšia Záviš kontra Březinová sa v divadle Semafor hrávala tri roky.
Plzák bol rodákom z Libušína pri Kladne, ale detstvo prežil v Prahe. Maturoval rok pred koncom vojny a potom bol totálne nasadený v jednej liběnskej fabrike. Po vojne absolvoval medicínu na Karlovej univerzite a už po druhom ročníku ho pritiahla psychiatria. Bol členom Československej strany národne socialistickej, preto po štúdiach ako politicky nespoľahlivý liečil polroka príslušníkov takzvaných Pomocných technických praporov.
Po praxi v liečebniach v Prahe-Bohniciach, Kromeříži a Horných Beřkovicích nastúpil v roku 1959 na pražskú psychiatrickú kliniku známeho profesora Vondráčka. Po štyroch rokoch sa stal primárom a na klinike potom pôsobil do roku 1989, keď odišiel do dôchodku.
Klinicky sa Plzák zaoberal okrem iného depresiami. Medzi jeho pacientami bolo mnoho známych osobností, tiež hercov. Od 60.rokov bol totiž „ako doma“ medzi bohémskou spoločnostou spojenou s divadlami Rokoko, Semafor či Reduta. V tejto dobe mu do života nakrátko vstúpili dve krásne herečky – Olga Schoberová a Marie Drahokoupilová. Pre styky s umeleckým svetom a tiež preto, že na klinike pomohol mnohým ľuďom, ktorí mali politické problémy, bol zaujímavým objektom pre ŠtB. Razantne však poprel, že by akokoľvek s ŠtB spolupracoval.
Odborníka na manželské spolužitie urobil z Plzáka rastúci počet samovrážd začiatkom 60-tych rokov a príkaz niečo s tým urobiť. Tým niečím sa stala prvá Linka dôvery, pre ktorú sa inšpiroval u britských samaritánov. Funguje od roku 1964 dodnes. A pretože väčšina klientov prichádzala s manželskými konfliktami, vstúpil na „pole neorané“. Vytvoril samostatný vedecký odbor zaoberajúci sa manželstvom – matrimoniológiu a ako prvý na svete napísal aj vysokoškolskú publikáciu na túto tému.
Vo svojich názoroch premietal svoje klinické a životné skúsenosti. Päť manželiek, ako sa traduje, ale nemal. Rozviedol sa len s jednou a s druhou, s treťou – o 24 rokov mladšou Emou žil skoro štyridsať rokov. Vyrovnal sa aj s tragédiou, ktorej ani ako psychiater nedokázal zabrániť – jeho syn si vzal život tesne pred maturitou. Z prvého manželstva má dcéru Renátu, ktorá je rovnako lekárkou.
K jeho najznámejším teóriam a základným kameňom partnerstva patrí pravidslo troch S – súcit, stesk a starosť (strach). Za najväčších rozvracačov vzťahov naopak považoval výčitky, osočovanie a vyhrážky. „Zmyslom manželstva nie je, aby v ňom boli partneri šťastní, na to sú tu záľuby,“ tvrdil Plzák a nabádal ľudí, aby mali hobby. Odromantizovanie manželskej lásky a šťastia, poukázanie na ničotnosť mielenckej lásky či popisy nevery mu popri veľkej popularite priniesli aj osočovanie z cynizmu.
Mnohým jeho odporcom prekážalo, že o vážnych problémoch hovoril a písal s humorom. „Nevymýšľam si text tak, aby bol komický. To vyjde samo,“ hovoril Plzák. Nie je ani autorom preslávenej rady pre neverníkov „zatĺkať, zatĺkať, zatĺkať“, ako sa v súvislosti s jeho menom traduje. V posledných rokoch sa to snažil verejnosti (márne) vyhovoriť.