Telomery chránia konce chromozómov podobne, ako plastové výstuže chránia konce našich šnúrok od topánok. Vždy, keď sa bunka rozdelí, enzýmy kúsok z telomera „odkroja“. Keď z nich už nič nezostane, bunka sa prestane deliť a zomrie. To, že stres môže podlomiť ľudské zdravie napríklad zvýšením krvného tlaku, znížením odolnosti proti infekciám, zas až takým prekvapením nie je. Zatiaľ sa však nikomu nepodarilo na molekulárnej úrovni dokázať, čo je v týchto prípadoch príčinou zhoršenia ľudského zdravia.
S vysvetlením prišla Elizabeth Blackburnová z University of California v San Franciscu. Do pokusu sa zapojilo 58 zdravých žien vo veku od 20 do 50 rokov. Všetky boli matkami. Až 39 z nich sa pritom staralo o chronicky choré dieťa. Všetky opakovane odpovedali na otázky – ako vnímajú stres. Bolo však jasné, že tie, ktoré sa starali o choré deti, žili takmer v ustavičnom strese. Keď im doktorka odobrala krv a zmerala telomery v imunitných bunkách, zistila, že medzi stresom a dĺžkou telomerov je súvislosť.
Matky, ktoré opisovali svoj stres ako veľký, ich mali podstatne kratšie. Imunitné bunky stresovaných žien mali telomery v takom stave, ako ich mali nestresované ženy, ale o desať rokov staršie. Ženy, ktoré navyše v dotazníku priznali, že veľmi trpia dlhotrvajúcim stresom, mali bunky voľnými radikálmi oveľa viac zničené, ako ich mali ich vrstovníčky, ktorým sa stres vyhýbal.
Zdroj: Proceedings of the National Academy of Sciences