Máme ju spoločnú s ostatnými živočíchmi. Sú to zložité, veľmi rýchle biochemické reakcie v tele, ktoré sa v správaní človeka prejavujú ako útek, útok alebo paralýza. Spúšťajú sa kedykoľvek, keď náš mozog vyhodnotí, že sme v nebezpečenstve. V naozajstnom alebo psychologickom. ,,Pri skutočnom ohrození, keď nám ide o život, je tým, čo pomáha prežiť. Kým si len myslíme, že nám niečo hrozí, napríklad pohovor so šéfom, má však skôr negatívny dosah pre telesné a duševné zdravie," vraví psychologička Katarína Lukáčová z Nemocnice s poliklinikou v Bojniciach.
Do akej miery je stres zdravý a kedy začína ohrozovať zdravie?
Prospieva dovtedy, kým nás mobilizuje, pomáha zvládať nároky bežného dňa, ak si vieme ponechať zdravú rovnováhu medzi prácou a odpočinkom, medzi určitým napätím a relaxáciou. Meradlom konštruktívneho zvládania stresu môže byť naša schopnosť navodiť si stav takého pokoja, aký sme mali pred stresovou udalosťou a pocit spokojnosti v sebe i vo vzťahoch s inými. Miera toho, nakoľko je situácia pre jednotlivca ohrozujúca, je individuálna. Závisí od konkrétnej stresovej situácie, ale najmä od toho, ako si ju sami vyhodnotíme a interpretujeme. Signálom ohrozenia duševného i telesného zdravia sú rôzne symptómy, ktoré sa so stresom spájajú.
Môžete ich priblížiť?
Symptómy stresu môžeme na sebe pozorovať prostredníctvom myšlienok, správania, pocitov a telesných príznakov. Ich výskyt je u každého individuálny a má široké spektrum. Spomeniem pár príkladov. V myslení sa prejavuje napríklad tak, že stále myslíme na nejakú ťažkú situáciu, nevieme sa od nej odpútať, predstavujeme si katastrofické scenáre, môžeme obviňovať iných alebo seba z neúspechu, nejakým spôsobom znehodnocovať seba alebo iných, robíme si starosti, nedarí sa nám sústrediť pozornosť na to, čo potrebujeme, prostredníctvom zmyslových orgánov sa nám zužuje vnímanie alebo, naopak, niektorí z nás sa vedia naštartovať práve v záťaži. V správaní sa prejavuje napríklad zrýchlením alebo spomalením našich činností, naše pohyby sú nemotornejšie, všetko nám padá z rúk. Fajčiari častejšie chodia na cigaretu, jeme viac ako zvyčajne, alebo jedlo obmedzujeme, vyhýbame sa problémovej situácii, v strese rozprávame rýchlejšie alebo pomalšie, tichšie alebo hlasnejšie, škriabeme sa, žmurkáme, hráme sa s vlasmi, obmedzujeme spánok a odpočinok a podobne.
Aké pocity sprevádzajú stres?
Pocity ohrozenia, strach, že sa niečo stane, že strácame kontrolu. Typickým je pocit nepohody, ktorá môže byť prežívaná ako hnev, úzkosť, rozmrzenosť, bezmocnosť. Niekedy to môžu byť aj paradoxné pocity, napríklad neprirodzená veselosť, hlučnosť. Naše telo nám tiež pomáha identifikovať, že sa niečo deje a vysiela signály prežívaného stresu. Môže ísť o búšenie srdca, zrýchlené alebo zadržiavané dýchanie, svalové napätie, bolesti hlavy, chrbtice, ťažkosti s trávením a vylučovaním, únava, potenie sa, slabosť, pocity na vracanie, časté úrazy, tras, sucho v ústach. Človek je ako spojená nádoba, keď sme v strese, prejavuje sa to v myslení, správaní, pocitoch, telesných príznakoch a často aj vo vzťahoch s inými.
Čo je najväčším stresorom?
Môže ním byť jedna veľká udalosť, napríklad povodeň, autonehody, rôzne náhle straty, úmrtia, katastrofy, násilie, ľudské nešťastie alebo aj viacero malých, na seba nadväzujúcich situácií, ktoré pôsobia v celku, sčítavajú sa a potom naberajú charakter väčšieho stresoru. Typickým príkladom je, keď človek vydrží veľké straty, nešťastia a potom príde banálna udalosť, napríklad zmeškanie autobusu a môže prísť k fyzickému alebo psychickému kolapsu. Je to veľmi individuálne, pretože to závisí od momentálnych predispozícií organizmu každého človeka.
Môže stres spustiť vážne ochorenie?
Stres je jedným z viacerých činiteľov podieľajúcich sa na vzniku vážnych ochorení. Ovplyvniť zdravotný stav môže priamo alebo nepriamo. Jeho priamy účinok sa spomína pri ochoreniach imunitného, nervového a endokrinného systému. Nepriamy vplyv sa odráža na správaní človeka, ktoré sa môže prejaviť na zmene životného štýlu: človek viac fajčí, požíva alkoholické nápoje, nevhodne sa stravuje a podobne, a tak prispieva k vzniku rôznych ochorení.
Existuje antistresová prevencia?
Dôležité je poznať svoje zdroje. To sú veci, činnosti a osoby, ktoré v nás vyvolávajú príjemné pocity pokoja, radosti, uvoľnenia, vedia nás dobiť novou energiou a chuťou, kde sa cítime chápaní a milovaní. Ďalším krokom je u seba rozpoznávať prejavy stresu. Keď si uvedomíme, čo sa s nami deje, dostane tento stav meno a môžeme ho ovplyvňovať. Stres pomáhajú znižovať aktivity zamerané na telo, niekomu dobre spraví relax iným pomáha šport. Dôležitá je aj starostlivosť o biologické potreby. Zdá sa to možno banálne, ale keď sme primerane najedení, máme dostatok tekutín, sme vyspaní, telo lepšie znáša záťaž. Dôležité je plánovanie času, musíme si vedieť určiť svoje hranice a naučiť sa povedať nie, žiť tu a teraz v prítomnosti, klásť si realistické ciele, udržať dobré a blízke vzťahy.
Kedy prechádza stres do chronickosti?
Keď pôsobenie stresujúcich podnetov pretrváva dlhší čas a má určitú intenzitu, ktorá sa veľmi nemení. Človek má pocit, že s ním nevie alebo nemôže veľa robiť, stráca pocit kontroly a moci nad situáciou. Typickým je napríklad syndróm vyhorenia. Vyvíja sa pomaly ako reakcia na neprimerané pracovné požiadavky, keď človek nadmerne dáva, málo dostáva a nemá dostatok zdrojov na jeho zvládanie.
Ako so stresom súvisia stavy úzkosti, paniky, depresie?
Úzkosti, panika alebo depresie sú jednými z psychických reakcií na prežitý stres. Môžu byť príznakmi nadmerného stresu, ale môže ísť aj o príznaky iných vážnych psychických ochorení, ktoré celkom so stresom nesúvisia. Pri ich výskyte je preto potrebné vyšetrenie u odborníka (psychiatrické alebo psychologické vyšetrenie).
Dá sa stres liečiť?
Stres sa sám osebe nelieči, pretože je to fyziologická reakcia organizmu na vonkajšie podnety. Liečia sa jeho následky, ktoré prichádzajú po vyčerpaní vlastných síl organizmu. Tie zasahujú práve tie orgány či funkcie, ktoré sú v konkrétnom organizme najslabšie. U niekoho to môže byť zažívanie, srdcovocievny systém, vylučovanie, kožné ochorenia, psychické ochorenia, pohybový systém a iné.
Je pravda, že nefajčiari sú menej stresovaní ako fajčiari? Ak áno, prečo?
Domnievam sa, že nie sú stresovaní menej ako fajčiari. Záleží však na tom, aké prostriedky a stratégie si na zvládanie stresu zvolíme. Fajčiari tým, že v strese zvyšujú počet vyfajčených cigariet, si poškodzujú zdravie podobne ako ľudia požívajúci alkoholické alebo iné omamné látky. Ľudia, ktorí si na zvládanie stresu zvolili napríklad šport alebo iný druh relaxu, odbúravajú ho fyziologickým a zdraviu prospešným spôsobom. Tým sa stávajú odolnejší, aktívne regulujú svoje potreby a znižujú tak dôsledky stresu.
Dá sa vôbec žiť bez stresu?
Stres patrí k životu a je jeho prirodzenou súčasťou.