S terapiou zajakavosti treba začať už v predškolskom veku

Každý z nás sa občas zakokce, najviac týchto stavov zapríčiňuje únava, stres, tréma. Alebo chceme niečo rýchlo povedať a "myslenie prebehne reč"; hľadáme vhodný výraz a nechtiac sa "slovne potkneme" a povieme namiesto jedného slova aj dve-tri. Vtedy ešte nehovoríme o zajakavosti, ale o neškodnej významovej sémantickej neplynulosti.

25.05.2011 07:00
Barbara Králiková, koktanie Foto:
PhDr. Barbara Králiková je klinická logopédka, špecializuje sa na prácu so zajakavými.
debata

Zajakavosť (balbuties) je po poruchách výslovnosti druhou najčastejšou diagnózou, ktorú slovenskí logopédi liečia. Hoci ide o beh na dlhé trate, logopédka Barbara Králiková tvrdí, že toto narušenie komunikačnej schopnosti sa dá odstrániť a čím skôr sa s terapiou začne, tým väčšia je šanca na úspech. Najoptimistickejšia by mala byť práca s deťmi v predškolskom veku. Vtedy sa občas podarí vypátrať aj dôležitú informáciu o tom, kedy sa toto narušenie objavilo a či to prišlo náhle, alebo postupne.

Na otázku, prečo  rodičia prichádzajú neskôr ako treba, resp. snažia sa zajakávanie dieťaťa ignorovať, logopédka odpovedá: „Mnohé deti sa začnú zajakávať v období medzi 2–4 rokom, kedy sa  z odborného hľadiska jedná len o vývinovú neplynulosť. Rodičia si ju ani nemusia všimnúť.“ Vo veľkej väčšine prípadov prejde, no sú prípady detí, ktorým sa, žiaľ, preklopí do zajakavosti. Logopédka sa stretáva aj s tým, že rodič, predtým, ako príde na terapiu, „vyzbiera“ všetky názory od svokry, švagrinej, kamarátky a susedy, avšak nie všetky z týchto „zaručených rád“ sú správne. „Ja osobne nemám negatívnu skúsenosť s tým, že by rodičia s deťmi prichádzali neskoro. Možno je to aj tým, že sa o zajakavosti veľa píše a rodičia sa častokrát vystrašia,“ domnieva sa Králiková. 

Kľúč k odstráneniu zajakavosti sa skrýva aj v trpezlivosti. Rodič by mal dodržiavať všetky terapeutove rady a inštrukcie -  čo robiť a ako komunikovať, odporúča ďalej terapeutka. „Rodičia nemajú trpezlivosť a ak sa ich dieťa neprestane zajakávať do mesiaca, prípadne do dvoch, prvý, kto je na vine, je terapeut. Vymenia ho, prechádzajú od jedného k druhému, všade sú nešťastní.“

Zákerné je, že neriešený problém zajakávania sa zafixuje. V prípade dospelých by preto Barbara Králiková už o vyliečení nehovorila. „Skôr vieme stav dospelého klienta dostať pod kontrolu,“ spresnila. Nie každý dospelý vie, kde má jeho zajakavosť korene. Hovorí sa, že na vine je nejaký „blok z minulosti“. Čo na to doktorka? „V sedemdesiatych rokoch minulého storočia sa tvrdilo, že zajakavosť rovná sa neuróza a mnohí, aj odborníci, stále tento názor zdieľajú. Podľa mňa to však nie je také jednoznačné a príčin môže byť oveľa viac. Pravdaže, bolo by  jednoduchšie, keby sme dôvod zajakavosti poznali, no častokrát býva práve on veľkou neznámou.“ Za zajakavosťou sa podľa jej slov môže skrývať genetika, predispozícia, orgánové poškodenie mozgu, ale aj závažná udalosť ako smrť, sťahovanie či rozvod rodičov. Je pravidlom, že viacero príčin sa vzájomne kombinuje.

Najvážnejší stupeň zajakavosti má celú škálu príznakov. Napríklad človek s ťažkou chronickou zajakavosťou zápasiaci s rečovou bariérou môže počas rozprávania privierať oči, sčervenieť v tvári, mať očné tiky, môže si pomáhať rôznymi pohybmi, rozhadzovať rukami a nohami alebo strácať zrakový kontakt. Pri ťažkej zajakavosti sa prejavuje aj psychická tenzia. Pacient sa zdráha rozprávať,  lebo sa už vopred obáva prípadného problému, ktorý pri zakoktaní zákonite vznikne. Vtedy je vhodná spolupráca aj so psychológom či psychiatrom. O vzťahu klient-psychológ sa píše veľa, menej sa však vie o vzťahu klient-logopéd, upozornila B. Králiková. Veľmi peknou ukážkou dôležitosti tohto terapeutického vzťahu je britský film Kráľova reč.

Zaujímavosť
Štatistika ukázala, že zajakavosť postihuje viac mužov ako ženy. Aj v útlejšom veku je viac chlapcov, ktorí sa zajakávajú ako dievčat.

PhDr. Barbara Králiková
je klinická logopédka, špecializuje sa na prácu so zajakavými. Má svoju ambulanciu v zdravotnom stredisku na Tbiliskej ulici v Bratislave. Viac info na www.klinickalogopedia.wz.cz

debata chyba