Len málokto si uvedomuje, že následkom stresu nie je len nervozita či úzkosť, ale vplýva aj na vnútorné orgány a môže spôsobiť vznik rôznych ochorení. Ak je dlhodobý, treba sa pred jeho dosahmi chrániť skôr ako nezvratne poškodí zdravie.
Podľa hlavného odborníka ministerstva zdravotníctva pre klinické pracovné lekárstvo a klinickú toxikológiu Ľubomíra Legátha až 90 percent ľudí zažíva stres minimálne dvakrát do týždňa. Štvrtina ľudí ho považuje za každodennú súčasť života. „Aj keď je v dnešnej dobe takmer nemožné úplne sa mu vyhnúť a určitá miera stresu je dokonca prospešná a zvyšuje výkonnosť, dlhodobý stres predstavuje pre organizmus človeka zdravotné riziko,“ vraví.
Stres je vlastne odpoveďou nášho tela na pozitívnu či negatívnu situáciu. Aj keď sa zdá, že ide o novodobý jav, starý je už ako ľudstvo samo. Stres nás „prenasleduje“ už od praveku, keď pračlovek lovil mamuty. Bál sa o život, mal obavu z toho, či niečo uloví, či vôbec prežije. Prečo má však negatívny vplyv na naše telo, keď ho príroda vymyslela na našu ochranu? „Stres je odpoveďou organizmu na strach. Môžeme naň reagovať útekom alebo útokom. Na oba varianty sa však telo musí zmobilizovať,“ vraví Legáth.
Kým krátkodobý stres v primeranej intenzite môže na organizmus vplývať pozitívne, ten dlhodobý môže časom spôsobiť až smrť.
Dlhodobý stres podľa odborníkov poškodzuje nielen psychické, ale aj fyzické zdravie. Podnetom, ktorý vyvolá stres, môže byť akákoľvek situácia, ktorá organizmus vychýli z rovnovážneho stavu, naštartuje v ňom poplachovú reakciu a aktivuje obranné mechanizmy.
Reakcia organizmu na stres sa delí na tri fázy. Prvou je poplachová, v ktorej sa organizmus mobilizuje, vylučuje väčšie množstvo hormónu adrenalín, zvyšuje sa krvný tlak, tep srdca, zrýchľuje sa dýchanie, zvýši sa vylučovanie potu, krv z oblasti tráviacich orgánov sa presúva do svalov. Vo fáze rezistencie organizmus bojuje so stresorom a snaží sa ho zdolať.
Dlhodobý stres zvyšuje krvný tlak, podporuje vznik srdcovocievnych ochorení či žlčníkových kameňov, oslabuje imunitný systém a tak zvyšuje riziko infekcií. Spôsobuje kŕče, hnačky, časté močenie, bolesti hlavy, má negatívny vplyv na psychiku, výkonnosť či kvalitu spánku. „Pri fáze vyčerpania už naše telo podlieha stresu, čo môže viesť k apatii či depresii,“ konštatuje Legáth.
Väčšina ľudí sa snaží príznaky stresu ignorovať, až kým sa to neprejaví na zdraví.
Eustres – pozitívny stres, ktorý nás v primeranej miere stimuluje k vyšším či lepším výkonom
Distres – negatívny stres, ktorý nás môže poškodiť, vyvolať rôzne ochorenia či dokonca smrť
Čo je stres
Stresory – príčiny stresu
Fakty o strese:
• Až 90 percent ľudí zažíva stres aspoň dvakrát do týždňa.
• Najčastejšie postihuje ľudí vo veku od 25 do 54 rokov.
• Štvrtina ľudí považuje stres za súčasť každodenného života.
• Má na organizmus také negatívne účinky, že by malo byť v záujme každého, kto ho prežíva, odstrániť jeho prejavy, keď trvajú dlhšie alebo sú závažnejšie, inak môže poškodiť zdravie a dokonca ohroziť život.
• Výskumy dokázali, že psychická záťaž má rovnaké dramatické dôsledky na organizmus ako telesná trauma či pôsobenie biologických škodlivín.
• Stres je druhým najčastejšie udávaným problémom súvisiacim s prácou.
• Až 70 percent mužov a 60 percent žien uvádza, že najvyššiu záťaž zo stresu pociťujú v zamestnaní.
• 57 percent zamestnancov uvádza častý výskyt stresových situácií v zamestnaní a viac ako každý štvrtý zamestnanec v Európskej únii pociťuje dlhodobý stres.
• So stresom a jeho následkami súvisí až 50 až 60 percent všetkých vymeškaných pracovných dní.
• Stres pri práci zapríčiňuje viac ako 25 percent dvojtýždňovej alebo dlhšej absencie v dôsledku zdravotných problémov spôsobených na pracovisku. Podnety, ktoré môžu spôsobovať stres, nazývame stresory. Medzi základné patrí:
• sociálne prostredie a interakcia – vzťahy medzi ľuďmi, agresivita, povýšenosť, ale aj spoločenské normy – pravidlá, termíny, zákazy, predpisy, obmedzenia…
• významné životné udalosti – smrť v rodine, strata zamestnania, narodenie dieťaťa…
• každodenné problémy – trvalé nezhody v rodine alebo v práci, dochádzka do práce, nefunkčnosť predmetov…
• faktory životného štýlu – nedostatok spánku, nadmerná konzumácia alkoholu alebo kávy, nedostatok času, nabitý program…
• psychické postoje a osobnostné črty – negativistické reakcie, veľké očakávania, pesimizmus…
• fyzikálne vplyvy – hluk, prudké svetlo, uzavretý priestor, horúčava, chemické škodliviny…• Slovo stres pochádza z latinského slovesa „stringo, stringere“, teda sťahovať, uťahovať. Je odpoveďou organizmu na akúkoľvek nadmernú záťaž, ktorá vyvoláva v tele reakciu prispôsobovania sa na nové podmienky, takzvanú stresovú reakciu, prostredníctvom ktorej sa organizmus uvedie do pohotovosti a snaží sa so záťažou vyrovnávať.
• Stres je každá situácia, pri ktorej na organizmus pôsobia škodlivé podnety a vychyľujú ho z rovnovážneho stavu, ohrozujú jeho celistvosť a integritu.
• Podnetom, ktorý ho vyvolá, môže byť nepríjemná informácia, úmrtie, autonehoda, ale aj športový výkon, poranenie alebo popálenie, ktoré tiež vyvolávajú krátkodobý stres v organizme.
• Pokiaľ trvá krátkodobo a v primeranej intenzite, stimuluje človeka k vyššiemu alebo lepšiemu výkonu, podporuje látkovú výmenu, hormonálne zabezpečenie, ako aj duševné schopnosti, tvorivosť a podobne, preto hovoríme o pozitívnom, prospešnom strese.
• Naopak, nadmerný stres, ktorý pretrváva dlhodobo, ohrozuje telesné aj psychické zdravie človeka, môže ho poškodiť a dokonca spôsobiť až smrť v dôsledku nadmernej záťaže a vyčerpania organizmu. Vplyv na výkonnosť je veľmi negatívny až ničivý.