Mozog potrebuje aktívny spoločenský život

20.06.2011 06:00
mozog, rozum, inteligencia, IQ, myšlienka,...
Ilustračné foto Autor:

Vedci sa už niekoľko rokov snažia vyrobiť umelý mozog. Za cieľ si to dalo aj deväť európskych vedcov z École Polytechnique Fédérale de Lausanne. Zostavenie komplexného modelu mozgu by im malo trvať dvanásť rokov. Projekt by mal mať mimoriadny význam v liečbe ochorení mozgu, ako je napríklad Parkinsonova choroba. Zatiaľ si však mozog musíme v kondícii udržiavať sami.

Vedci z Rush University v Chicagu prišli len nedávno s objavom, že kľúčom k udržaniu sviežosti je bohatý sociálny život. Štúdia na 1¤138 ľuďoch starších ako 80 rokov ukázala, že podstatne lepšiu pamäť aj mentálne schopnosti mali tí, ktorí sa často zúčastňovali na rôznych spoločenských akciách.

„Základom je komunikácia, tvorivý spoločenský život spojený s riešením problémov, hraním spoločenských hier, vytváraním vzťahov,“ hovorí Alžbeta Veselá, zakladateľka Centra MEMORY v Bratislave. Spoločenský život znamená aj fyzické aktivity a tie sú dôležité aj pre mentálne zdravie. „Človek nesmie zostať osamelý, musí komunikovať, prijímať nové informácie a deliť sa o ne. Aj spôsob komunikácie s ľuďmi môže byť signálom, že krátkodobá a dlhodobá pamäť nefungujú tak, ako by mali. Emocionálna a intelektuálna pamäť majú pre nás rovnocenný význam, preto ju netreba podceňovať,“ konštatuje.

Spánok a pamäť

Náš mozog pracuje aj vtedy, keď spíme. Spracúva informácie, ktoré získal počas dňa. Nemeckí vedci tvrdia, že pre „spiaci“ mozog je to dôležité kritérium selekcie poznatkov na tie, ktoré uloží, a na tie, ktoré vymaže.

„Vedci majú pravdu, keď tvrdia, že mozog nespí. Je pravdepodobné, že nespavosť skoro nadránom je dôvodom toho, že náš mozog za nás rieši neuzavreté problémy,“ konštatuje Veselá. „Je dôležité vysporiadať si denný účet. Oddych a spánok sú pre náš mozog mimoriadne dôležité,“ dodáva.

Aj bez veľkej vedy vieme, že ak trpíme nedostatkom spánku, mozog prinútime k plnému výkonu len krátkodobo. Odmieta potom pracovať naplno, čo môže spôsobiť, že si nebude pamätať. Jessica Paynová z University of Notre Dame v americkej Indiane s kolegyňou Elizabeth Kensingererovou z Boston College to aj vedecky dokázali. Pri testoch si dobrovoľníci pamätali lepšie, keď mali možnosť dobre sa vyspať.

Aj časopis The Journal of Neuroscience zverejnil štúdiu o tom, že mozog informácie získané počas dňa v spánku prehodnocuje a vyberá tie, ktoré sú pre našu budúcnosť dôležité a prednostne ich ukladá do dlhodobej pamäti. Aj keď nás niekedy naše vlastné skúsenosti presviedčajú o opaku, tím Jana Borna z nemeckej Univerzity v Lübecku svoje tvrdenia podporil poznatkami získanými pri dvoch navzájom podobných pamäťových testoch.

Časť dobrovoľníkov sa mala naučiť 40 dvojíc slov. Ďalší hrali hru podobnú pexesu, v ktorej párovali obrázky zvierat a predmetov. Polovica testovaných z každej skupiny potom bola oboznámená s úlohami, ktoré ich čakajú o desať hodín neskôr. Počas týchto hodín mohli niektorí zo skupiny spať, iní nie. Odpočinutí mali pri testoch lepšie výsledky. Zaujímavé však bolo aj to, že ľudia, ktorí sa vyspali a zároveň dopredu vedeli, aké úlohy ich čakajú, potrebné informácie z pamäti dolovali najlepšie. A záver? Dôležité informácie si pre budúcnosť uvedomujeme a snažíme sa ich zapamätať lepšie ako tie nepodstatné.

Tréning chráni pred Alzheimerovou chorobou

Pre dlhý a aktívny život musíme náš mozog trénovať. Brain jogging, po slovensky tréning mozgu, je súbor cvičení a techník, vďaka ktorým sa človeku zlepší koncentrácia, viac si pamätá a dokáže jasnejšie myslieť. Navyše pôsobí ako prevencia Alzheimerovej choroby, ktorú spolu s Parkinsonovou chorobou lekári ešte nevedia úplne vyliečiť.

„Prevencia je v prípade Alzheimerovej choroby dôležitá, najmä ak sa choroba prejavila v príbuzenskej línii. Tréning mozgu, pozitívne myslenie, zdravý životný štýl sú mimoriadne dôležité,“ vraví Veselá. „Tak ako zveľaďujeme bunky svalov vo fitnescentrách, dokážeme zveľaďovať bunky nášho mozgu. Precvičovať mozog je potrebné a dôležité v každej životnej etape. Pasivita nášho života spôsobí pasivitu života buniek v našom tele – a tie začnú hynúť,“ konštatuje. Aj v prípade, že choroba prepukla, je cvičenie potrebné. „Je ťažké tvrdiť, že priebeh choroby sa dá zvrátiť, ale jej priebeh sa dá výrazne ovplyvniť,“ dodáva.

Aj keď Alzheimerovu chorobu liečiť nevieme, sú k dispozícii lieky, ktoré zmierňujú príznaky a zlepšujú kvalitu života postihnutých. „Dôležitý je však aktívny prístup – tréning mozgu, fyzické a hlavne spoločenské aktivity. Profesor Michal Novák, zakladateľ Neuroimunologického ústavu SAV, najvýznamnejší odborník na Alzheimerovu chorobu na svete, nazýva túto chorobu "tichým nepriateľom“ alebo „tichou epidémiou 21. storočia“. Podľa jeho slov sa totiž prejaví oveľa neskôr, ako v skutočnosti prepukne.

„Porucha pamäti je základným a zväčša prvým príznakom ochorenia, reč a úsudok bývajú postihnuté neskôr. Pamäťové poruchy sa vo všeobecnosti prejavujú ľahkou stratou schopnosti spomenúť si na nedávne udalosti alebo skutočnosti,“ vraví Veselá. Tie sa postupne zvýrazňujú a neskôr sa k nim pridružia zmeny osobnosti, poruchy úsudku zhoršia pracovný výkon a vyvolávajú veľké obavy u príbuzných a kolegov. Špecifickým prvkom je zmena osobnosti – apatia, strata záujmu o okolie, o iných, izolácia. „Práve zhoršovanie krátkodobej pamäti si rodina všimne ako prvý príznak.“

Alzheimerova choroba, najčastejšia forma demencie, sa začína nenápadne. Rozvíja sa v priebehu niekoľkých rokov a môže začať už v produktívnom veku. „Na Slovensku ňou trpí 50– až 60-tisíc ľudí,“ upozorňuje Veselá. Podľa vyhlásenia Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) je Alzheimerova choroba jedným z desiatich hlavných smrteľných ochorení ľudstva.

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk