Podľa autorov štúdie publikovanej v žurnále Nature Neuroscience má optimistický prístup k životu dôležitý vplyv na zdravie.
Mnoho ľudí sa bráni označeniu optimista. Vedci z University College v Londýne však tvrdia, že až 80 percent ľudí sú optimisti, aj keď o sebe tvrdia niečo iné. Na ich výskume sa zúčastnila pomerne malá vzorka dobrovoľníkov – len štrnásť ľudí. Podstúpili písomné testy a snímanie aktivity mozgu. Mali odpovedať, aká vysoká je šanca, že sa im stane niečo zlé. Medzi 80 rôznymi scenármi bola napríklad možnosť rozvodu alebo ochorenia na rakovinu.
Po vyplnení dotazníka im vedci prezradili, aké sú skutočné riziká jednotlivých udalostí. Ak niekto napísal, že riziko ochorenia na rakovinu dosahuje 40 percent, a potom sa dozvedel, že v skutočnosti je to 30 percent, mal tendenciu v opakovanom teste uviesť riziko napríklad 31 percent.
Úplne inak však postupovali, ak prvýkrát uviedli nižšiu hodnotu, napríklad 10 percent, a potom sa dozvedeli, že toto riziko je až 30 percent. V opakovanom teste číslo trochu zvýšili, ale nie veľmi. Uviedli napríklad 12 alebo 15 percent. Ich mozog totiž zlú správu z veľkej časti vytlačil a najväčší optimisti ju ignorovali úplne.
Pomocou snímania mozgu vedci zistili, že ak sa ľudia dozvedeli dobrú správu, mali zvýšenú aktivitu v prednej časti mozgu. Táto časť sa spája so spracúvaním chýb a omylov. Ak sa však najväčší optimisti dozvedeli zlú správu, mali veľmi nízku aktivitu v prednej časti. Mozog akoby si chybu nepripúšťal. Naopak, najväčší pesimisti mali po vypočutí zlej správy prednú časť mozgu oveľa aktívnejšiu.
Podľa vedcov si mozog zrejme vyberá, ktorým dôkazom bude načúvať. „Informácie o tom, že fajčenie zabíja ľudí, nefungujú, pretože ľudia si myslia, že u nich je riziko rakoviny nízke,“ povedala hlavná autorka výskumu Tali Sharotová pre BBC News. „Je to veľmi fascinujúca práca mozgu. Poukazuje na to, čo je vo vede o nervovom systéme čoraz zrejmejšie, a to, že veľká časť mozgových funkcií podieľajúcich sa na rozhodovaní spočíva v testovaní a rozlišovaní predpovede a skutočnosti. V podstate všetci ľudia sú vedci,“ usudzuje Chris Chambers z univerzity v Cardiffe.
„Napriek tomu, aké dômyselné sú nervové siete, je poučné vidieť, ako mozog bez ohľadu na dôkazy niekedy prináša falošnú a príliš optimistickú odpoveď. Optimizmus má zrejme veľmi dobrý vplyv na zdravie,“ dodal. Jeho slová potvrdzuje aj nedávny výskum, na ktorom sa zúčastnilo stotisíc ľudí. Vyplýva z neho, že optimisti sú menej náchylní na srdcovo-cievne ochorenia a dožívajú sa vyššieho veku.
