Konkrétne výhody sú široké – od zlepšenia koordinácie medzi očami a rukami u chirurgov až po zmeny zraku zlepšujúce nočné videnie, napísal denník The Wall Street Journal.
Ľudia, ktorí hrajú akčné videohry a počítačové hry, sa rozhodujú o 25 percent rýchlejšie ako iní, bez toho aby sa zhoršila správnosť či presnosť ich rozhodnutí, zistila jedna zo štúdií. Okrem toho skúsení hráči dokážu venovať pozornosť viac ako šiestim veciam naraz bez toho, aby boli zmätení, zatiaľ čo „nehráči“ pojmú len štyri veci naraz, uviedli vedci z Rochesterskej univerzity v New Yorku. Ich štúdie boli vykonané nezávisle od spoločností predávajúcich videohry a počítačové hry.
Vedci tiež zistili, že hráčky, ktoré tvoria približne 42 percent všetkých ľudí holdujúcich hraniu, sú lepšie schopné v duchu pracovať s 3D objektmi, čo je schopnosť, v ktorej sú inak lepší muži.
Temná stránka videohier
Elektronické hráčstvo má však aj tienisté stránky. Skenovanie mozgu zistilo, že násilné videohry môžu pozmeniť mozgové funkcie u zdravých mladých mužov už po jednoduchom týždni hrania a potláčajú aktivitu v oblastiach spájaných s emočnou kontrolou, oznámili pred časom vedci z Univerzity v Indiane. Iné štúdie zistili spojitosť medzi závislosťou od hier a nadváhou, introvertnosťou a sklonmi k depresii.
Od chvíle, keď na trh pred 41 rokmi vstúpili prvé komerčné počítačové hry, sa toto odvetvie stalo molochom s ročným objemom obchodu 25 miliárd dolárov. V roku 2010 predali herné spoločnosti 257 miliónov videohier a počítačových hier.
Pre vedcov toto priemyselné odvetvie nechtiac spustilo hromadný experiment v odbore neurobiológie učenia. Milióny ľudí sa ponorili do interaktívneho elektronického hrania od Tetris, Angry Birds a Farmville až po strieľačky či virtuálne fantázie s veľkým počtom hráčov voliacich si roly, ako je napríklad League of Legend, ktorá bola za dva roky od spustenia hraná viac ako miliardukrát.
Posilňovanie mozgu
„Počítačové hry vám menia mozog,“ hovorí psychológ z Wisconsinskej univerzity Shawn Green, ktorý študuje, akým spôsobom elektronické hry ovplyvňujú schopnosti ľudí. Rovnako mozog funguje napríklad keď sa človek učí čítať, hrať na klavíri, alebo vyznať sa v uliciach Londýna. Silná kombinácia sústredenia a návalov uspokojenia odovzdávaných neurotransmitermi ako je dopamín, posilňuje nervové dráhy veľmi podobným spôsobom ako cvičenie posilňuje svaly.
„Vyplytvalo sa veľa pozornosti na zisťovanie, akým spôsobom nás tieto veci menia na zabijácke stroje,“ povedal počítačový analytik Joshua Lewis z Kalifornskej univerzity, ktorý študoval 2¤000 hráčov počítačových hier. „Ale nevenovalo sa dosť pozornosti mimoriadnym a výnimočným schopnostiam, ktoré videohry okrem násilia majú,“ dodal.
Všeobecne povedané, súčasný priemerný hráč má 34 rokov a hrá elektronické hry 12 rokov, často až 18 hodín denne. Podľa výpočtu jedného z analytikov zhruba 11 miliónov zaregistrovaných užívateľov fantazijnej on-line hry World of Warcraft (WoW) spoločne strávilo jej hraním od spustenia v roku 2004 rovnaké množstvo času, aké ľudstvo potrebovalo na svoj vývoj ako druh – zhruba 50 miliárd hodín hracieho času, čo je približne 5,7 milióna rokov.
Videokreativita
Veľká väčšina výskumov sa nezamerala na porovnanie hrania s hodinami inej intenzívnej duševnej aktivity, akou je riešenie matematických rovníc. Štúdie však zistili, že prakticky akákoľvek počítačová hra podporuje kreativitu detí.
O tom informoval napríklad výskum Michiganskej štátnej univerzity. Trojročná štúdia približne 500 stredoškolákov zistila, že čím viac deti hrali videohry, tým lepšie boli ich výsledky v štandardizovaných testoch tvorivých schopností, a to bez ohľadu na rasu, pohlavie alebo druh hry.
Naopak, používanie mobilných telefónov, internetu alebo počítačov na inú činnosť podobný vplyv na tvorivé schopnosti nemalo, dodali vedci. „Na naše prekvapenie vôbec nezáležalo na tom, či hrali agresívne, alebo športové hry, ani trochu,“ povedala psychologička Linda Jacksonová, ktorá viedla štúdiu na 20 stredných školách v Michigane.