Také sú zvyčajne prvé prejavy problémov s pamäťou, ktoré môžu komplikovať život. Spočiatku sú veľmi nepatrné, ľahko prehliadnuteľné a je ich možné pripisovať únave, stresu či starnutiu.
Pamäti škodí aj neliečený vysoký krvný tlak, neliečená cukrovka, nedostatok spánku, kyslíka, stres, depresie, alkohol a cigarety, chronická bolesť, nedostatočná mentálna aktivita a lenivosť. Naopak, keď máte dostatok pohybu, fyzické a psychické zdravie, používate mozog, trénujete pamäť krížovkami a lúštením sudoku, preferujete zdravý životný štýl a stravu bohatú na vitamíny a bielkoviny, stretávate sa s príjemnými a optimistickými ľuďmi, pomáhate aj svojmu mozgu a pamäti.
Užitočné informácie nájdete aj v článku 10 varovných príznakov Alzheimerovej choroby.
Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.
„Už počas produktívneho života je potrebné mať dostatok mentálnej a fyzickej aktivity, byť zdravo zvedavý a rozmýšľať, používať mozog, pri každej príležitosti sa učiť novým veciam, snažiť sa o zdravú životosprávu, pestovať si koníčky,“ hovorí Mária Čunderlíková, riaditeľka Centra MEMORY. „Týmito aktivitami si vytvárame mozgovú rezervu, teda kapacitu mozgu odolávať rôznym poškodeniam, ktoré nás môžu v starobe postihnúť napríklad vplyvom ochorenia, vekom, úrazom a podobne.“
Dnes nás stresuje aj dynamický životný štýl, všetko sa nám zdá dôležité. „Reakcia na stres je rôzna. V strese organizmus vylučuje do krvi adrenalín, noradrenalín a hormón kortizol, ktorý zníži množstvo potrebnej glukózy v mozgu a spôsobí problémy s krátkodobou pamäťou. U menej odolných osôb tak môže vysoká hladina stresu spôsobiť neschopnosť sústrediť sa, zapamätať si aj dôležité a potrebné veci,“ upozorňuje. Pomôcť si môžeme predovšetkým tak, že si určíme životné a pracovné priority, eliminujeme stresory z nášho života, prípadne zavedieme do svojho života relaxáciu.
Čím celistvejšie myšlienky, tým lepšia pamäť
Podľa doktorky Čunderlíkovej dobrá schopnosť sústredenia je najrýchlejším predpokladom rýchlej a efektívnej práce. Čím menej sú naše myšlienky rozptýlenejšie, tým si dokážeme lepšie pamätať dôležité veci a tým spoľahlivejšie si na ne spomenieme. „Cvičenie koncentrácie je napríklad spätné čítanie. Skúste čítať text novín odzadu (sprava doľava čítať po písmenách), alebo spočítajte vo vybranom článku všetky krátke samohlásky – najskôr len zrakom, potom sa skontrolujte pomocou pera a porovnajte si výsledok,“ vysvetľuje spôsob, akým sa človek môže naučiť koncentrovať.
„Ďalším cvičením môže byť každá podobná úloha, ktorú si zvolíte (napr. písmeno k, R, r, S a pod.), pri ktorej sa budete sústreďovať istý čas na nejakú činnosť a nebudete sa rozptyľovať okolím. Na pracovisku si zvoľte priority a vyhnite sa rušivým faktorom v práci, ktoré musíte najprv identifikovať. Zvyčajne ide o zbytočné telefonáty či rozhovory v kuchynke. Doprajte si pravidelné prestávky, naplánujte si reálne množstvo práce, ktoré stihnete. A vyčistite si pracovný stôl od zbytočností, pretože tie tiež odvádzajú pozornosť.“
Pre správne fungovanie mozgu je dôležitý aj spánok. „Navonok vyzerá ako najpasívnejšia časť ľudskej aktivity, ale opak je pravda. Počas spánku sa mozog zbavuje prebytočných informácií, slúži na posilnenie pamäti a u školákov a študentov na lepšie uloženie učiva a oddychu. V detstve má veľký význam pre vývoj mozgu a uvoľňovanie rastového hormónu. Dobrý a dostatočný spánok u dospelých osôb pozitívne ovplyvňuje schopnosť sústrediť sa, pôsobí proti depresii,“ upozorňuje doktorka Čunderlíková. Prvá a základná regenerácia mozgu je každodenný dobrý spánok. Regenerácia mozgu je vlastne znovu uspôsobenie do činnosti. K tomu dochádza rehabilitáciou po úrazoch alebo ochoreniach mozgu.
Pamätanie vďaka tréningu
To, že nám pamäť funguje, berieme ako samozrejmosť, znepokojenie začneme cítiť až vtedy, keď sa začnú množiť prípady zabúdania. Zabúdanie je prirodzený proces, ale môže byť aj príznakom ochorenia, keď nastávajú patologické zmeny na mozgu. Medzi také patria najmä Alzheimerova choroba a demencia.
Zabúdanie je takmer rovnako dôležité ako zapamätávanie. Je to vlastne forma „upratovania“, zbavovania sa nepotrebného. Mnoho vecí, ktoré počas dňa robíme, riešime, počujeme, si nepotrebujeme pamätať. Je to prirodzená ochrana mozgu pred zahltením. Samozrejme zabúdame viac veci nezaujímavé, pre nás nepotrebné, naopak, významné a užitočné veci si pamätáme dlhšie alebo ich nikdy nezabudneme.
Aby sme mali dobrú a spoľahlivú pamäť, treba ju neprestajne trénovať. „Efektívne pracujúca pamäť nám v dospievaní a mladosti zabezpečí dostatok potrebných vedomostí, znalostí, zručností. Dobrá pamäť v dospelosti je dôležitý predpoklad profesijného úspechu. Spoľahlivá pamäť je istota a sebestačnosť v seniorskom veku,“ upozorňuje na dôvody, prečo je potrebné pamäť trénovať.
„Tréning pamäti môže mať formu individuálnu alebo skupinovú. Individuálna forma je využívaná viac v produktívnom veku, je zameraná na zlepšenie výkonu v problematickej oblasti napríklad pamätanie si tvárí a mien, nácvik koncentrácie a podobne. Skupinové tréningy sú vyhľadávané ľuďmi v dôchodkovom veku a okrem nácviku krátkodobej a dlhodobej pamäti plnia aj úlohu socializačnú,“ vysvetľuje Čunderlíková. Aj keď tréningom mozgu sa nedá vzniku Alzheimerovej choroby zabrániť, dá sa oddialiť nástup jej prejavov. Existuje totiž významný vzťah medzi komplexnou mentálnou aktivitou počas života a zníženým výskytom demencie Alzheimerovho typu – jedinci s vyšším vzdelaním, mentálne náročným zamestnaním majú nižšie riziko vzniku demencie oproti osobám s nižším vzdelaním, jednoduchším zamestnaním a bez koníčkov a záujmov.
A dokedy môžeme hovoriť ešte o zabúdaní a kedy už ide o varovné príznaky ochorenia? „Bežné zabudnutie je napríklad, koľkého je dnes, ale viem, že ak sa pozriem do kalendára, tak si presný dátum nájdem. Človeku s Alzheimerovou chorobou nenapadne pozrieť sa do kalendára,“ hovorí Čunderlíková. Varovné príznaky Alzheimerovej choroby sú napríklad problémy s krátkodobou pamäťou – opakované zabúdanie nedávnych udalostí, ale napriek tomu dobre uchované zážitky z detstva; problémy s rečou – hľadanie správnych slov, nahrádzanie konkrétnych výrazov všeobecnými pojmami, zachádzanie od témy, zhoršujúci sa úsudok, zhoršená orientácia v čase alebo v priestore.
Ľudia postihnutí týmto ochorením nevedia konkrétny dátum či rok, nepoznajú adresu svojho bydliska, majú problém s porozumením zložitejšej inštrukcie – vyplniť formulár, tlačivo, spočítať si peniaze za nákup, odkladajú veci na nezvyčajné miesta (napr. cukor v chladničke). U niektorých sa zmení nálada, stanú sa podozrievaví, odmietaví, alebo vystrašení, prestanú sa venovať záľubám, sú pasívni, do každej aktivity ich treba nútiť.