Ako jednoducho a účinne trénovať mozog

10.05.2012 14:00
Mozog
Mozog - ilustračné foto. Autor:

Urobte nasledujúce úlohy presne v tomto poradí:

  1. Predstavte si miesto, kde by ste chceli byť. Možno by ste radi surfovali na obrovskej vlne alebo jazdili na skejtborde na U rampe? Alebo sa vyhrievali v lúčoch slnka na piesčitej pláži? Alebo vo svojej izbe, kde si doprajete dopoludnia chvíľku spánku? Predstavte si toto miesto vo svojej mysli a udržte si túto predstavu minútu alebo dve.
  2. Započúvajte sa do zvukov vo svojom okolí. Skutočne počúvajte. Čo počujete? Niekoho mliaskanie, niekoho, kto prežúva žuvačku? Tlmený smiech na chodbe? Tiché hučanie hudby v pozadí? Skúste zistiť, koľko zvukov rozlíšite.
  3. Potichu postupne poklepávajte prstami jedným za druhým. Potom otočte poradie poklepávania. Ďalej poklepávajte dvakrát jedným prstom za druhým a naopak. Potom trikrát…
  4. Odčítavajte po sedem od sto smerom nadol.
  5. Spomeňte si na nejakú príhodu zo svojho života. Napríklad, keď ste ako prváčik nastupovali na základnú školu. Predstavte si to miesto a snažte sa vybaviť si všetko naokolo: kto tam bol s vami, čo ste mali na sebe oblečené, aké ste mali pocity, skúste si spomenúť na detaily – vôňa nových školských pomôcok, tváre ostatných detí, vizualizácia priestoru, spomeňte si na zvuky a pod.
  6. Teraz sa uštipnite. Vyberte si citlivé miesto na vnútornej strane ruky a kožu stlačte dostatočne silno, aby ste cítili bolesť.

Blahoželáme, pri plnení týchto šiestich úloh ste práve aktivovali veľkú časť svojho mozgu.

Aj niečo takto „jednoduché“, ako poklepávanie prstami postupne za sebou, vyžaduje fenomenálny rozsah koordinácie medzi miliónmi nervových buniek v celom mozgu, ktoré fungujú spoločne v dokonalom načasovaní, aby vytvorili signály vedúce pohyb prstov.

Keby ste ležali vnútri zariadenia PET alebo MRI – moderná neuroveda ich používa na zobrazenie aktívnych častí mozgu počas činnosti – snímky by ukázali „rozsvietenie“ určitých oblastí mozgu pri vykonávaní každej z úloh. Postupné poklepávanie prstov by aktivovalo skupinu neurónov v najmenej štyroch rozdielnych oblastiach mozgu:

  • prefrontálna kôra, kde vzniká vedomé rozhodnutie vykonať určitú úlohu,
  • premotorická kôra, kde sa formujú pokyny k vyplneniu úlohy,
  • motorická kôra, čo je svojím spôsobom spojovacia stanica, ktorá odosiela tieto pokyny k rukám a svalom rúk, ktoré pohybujú prstami,
  • mozoček, ktorý dohliada nad celým procesom a upravuje túto činnosť podľa potreby v ohlase na vonkajšie informácie, ako napríklad, kde sa vaša ruka nachádza vo vzťahu k stolu.

K všetkým týmto činnostiam dochádza počas zlomku sekundy. Z hľadiska práce mozgu tu nejde vôbec o „ľahkú“ úlohu.

Čo sa deje s mozgom pri plnení týchto úloh?

Úloha č. 1
Vizuálna predstavivosť, aktivuje sa zraková kôra v zadnej časti mozgu a dráhy vedúce k nej z oka vnútri zrakového nervu.

Úloha č. 2 a 3
Rozlíšenie jednotlivých zvukov vo vašom okolí aktivuje sluchovú kôru a pridružené oblasti.

Úloha č. 4
Odčítanie po sedem je komplexná kognitívna úloha, čo vyžaduje súčinnosť mozgových centier pre vyššie myslenie v prefrontálnej kôre.

Úloha č. 5
Vybavenie si spomienky z minulosti pravdepodobne zaktivuje hippocampus, čo je štruktúra vnútri mozgu, ktorá sa podieľa na tvorbe a uchovávaní pamäte, a ďalej oblasti mozgu, ktoré zodpovedajú tomuto typu pamäte. Napríklad spomienka na prvú samostatnú jazdu na bicykli, čo je motorická úloha, zaktivuje motorickú oblasť mozgu, vybavenie si vône babičkiných koláčov zaktivuje čuchové centrum a pod.

Úloha č. 6 V poslednej úlohe, keď ste sa mali uštipnúť, vysielajú receptory bolesti v kožných nervoch signály späť do mozgu, aby ho upozornili na miesto a intenzitu bolesti a spustili opravnú reakciu, ak je nutná (prestaň ma štípať!). Ak je bolesť intenzívna, mozog môže uvoľňovať endorfíny, to sú prirodzené hormóny, ktoré blokujú prenos bolestivých signálov. Silné analgetiká tlmiace bolesť, ako napríklad morfium, napodobňujú tieto prirodzené endorfíny.

Ako sa môže pacient s Alzheimerovou chorobou vyrovnať so stratou krátkodobej pamäte:

  • mať okolo seba známe predmety
  • značiť si dni v kalendári
  • urobiť si harmonogram denných aktivít a vyvesiť si ho na viditeľné miesto (vrátane času na jedlo, času užitia liekov, cvičenia, spánku)
  • mať nejaký pripomienkovač, ktorý by pripomínal čas na jedlo, lieky či stretnutia
  • označiť a uskladniť lieky v organizéri na lieky
  • vyvesiť si pripomienky, že je potrebné vypnúť spotrebiče a zamykať dvere
  • používať notes na zaznamenávanie adries a telefónnych čísiel, zaznačiť si cestu domov a ďalšie dôležité informácie
  • vyvesiť si dôležité telefónne čísla na miesto, odkiaľ je ich ľahko vidieť
  • označiť si fotky s menami ľudí, ktorých stretáva pravidelne
  • nalepiť si na skrine a zásuvky lístky s obsahom, čo v nich je
  • reorganizovať svoj šatník tak, aby bolo možné ľahko nájsť všetky veci

Zdroj: Slovenská Alzheimerova spoločnosť, www.alzheimer.sk

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku