Upozornil na to psychológ Richard Gróf. Za patologické klamstvo sa podľa jeho slov obvykle považuje klamanie nedostatočne motivované, samoúčelné a sebadeštruktívne. „Patologický klamár klame mnohým ľuďom v rôznych oblastiach. Spomínané variabilné príčiny však inak vytvárajú nejednotný obraz patologického klamania. Napríklad čo sa týka nadhľadu osoby na vlastné patologické klamanie, sú ľudia, ktorí si problém s klamaním až príliš bolestne uvedomujú, ako aj takí, čo úspešne klamú sami seba, že problém s klamaním nemajú.“
Pravdaže, existujú aj takzvané nevinné lži a v partnerstve sa k nim uchyľujú obe pohlavia. Ako vysvetlil Gróf, ide skôr o zatajovanie skutočnosti, ktoré by ten druhý nemusel pochopiť tak, ako boli myslené alebo je šanca, že by z nich vyvodil dôsledky, ktoré danej situácii nezodpovedajú. Typickým príkladom je žiarlivosť. Ak máme partnera, ktorý neprimerane žiarli, radšej mu zatajíme, že sme dnes stretli bývalého spolužiaka a išli s ním na kávu. Pre nás to je nepodstatné stretnutie, no pre partnera by to bol pokazený večer.
Klamanie môže byť spojené s poruchou osobnosti, napríklad antisociálnou, hraničnou, histriónskou, narcistickou. „Môže sa vyskytovať u ľudí s mentálnou subnormou alebo pri poruchách kontroly impulzov. Ako patologické klamstvo môžu mylne vyzerať aj niektoré typy bludných porúch,“ spresnil Gróf.
Liečba patologického klamstva závisí od príčiny. Všeobecne platí, že väčšina patologického klamania v pravom slova zmysle je spojená s osobnostnými rysmi, a teda je neliečiteľná farmakoterapiou, uviedol Gróf. Dodal však, že psychoterapia má mnohé nástroje, ako pomôcť. Sami však musia o to prejaviť záujem.
V praxi sa už psychológ Gróf stretol už aj s klamárom, ktorý mal záujem o liečbu. „Áno, ľudia ma občas kontaktujú s problémom, ktoré nazvú patologické klamstvo. Niekedy z vlastnej iniciatívy, inokedy na nátlak partnera.“ V 90 percentách prípadov sa však jedná o klamstvo účelové, situačné a vzťahovo podmienené, teda nie o patologické, vysvetlil a spresnil, že môže ísť napríklad o klamstvá zo strany muža týkajúce sa ľúbostných románikov – ak zatĺka či zahmlieva, s kým bol. Žena môže mať z opakovaných klamstiev pocit, že má dočinenia s patologickým klamárom, aj keď v iných veciach či k iným osobám je partner relatívne úprimný. „V tomto prípade sa však nejedná o patologické klamstvo, ale o partnerský problém,“ zhodnotil psychoterapeut.
Mgr. Richard Gróf, PhD. vyštudoval psychológiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, pokračoval v doktoradskom štúdiu v odbore klinická psychológia. Momentálne pracuje ako klinický psychológ na psychiatrickom oddelení Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Žiline a prevádzkuje internetovú psychologickú poradňu www.onlinepsycholog.sk. Je členom Slovenskej komory psychológov.