Slovom demencia sa označuje postihnutie mozgu, ktoré vedie k zhoršeniu rozumových schopností – pamäti, úsudku či reči. Nie všetky demencie sú však Alzheimerovou chorobou. „Alzheimerova choroba spôsobuje asi 57 % všetkých demencií,“ vysvetľuje psychiatrička MUDr. Viera Albertyová.
„Treba však od nej odlíšiť postihnutia mozgu, napr. cievne demencie spôsobené poruchou krvného zásobenia mozgu, označované aj ako mozgová ateroskleróza. Takisto depresia veľmi často v staršom veku pripomína dementný syndróm a pseudodemencia môže vzniknúť aj pri zníženej činnosti štítnej žľazy. Myslieť treba aj na zneužívanie liekov, keď starý človek stráca čulosť vďaka užívaniu rôznych tabletiek na spanie, upokojenie, proti bolesti a ich kombinácií,“ podotýka lekárka. Zdôrazňuje, že iné formy demencií by od demencie Alzheimerovho typu mal odlíšiť ešte praktický lekár a pacientov s podozrením na alzheimera odosielať do psychiatrickej alebo neurologickej ambulancie.
Každý tretí osemdesiatnik
V novembri 1901 Dr. Alois Alzheimer prijal vo frankfurtskej nemocnici novú pacientku Augustu Deterovú. Dôvodom jej hospitalizácie boli problémy s pamäťou a mnohé poruchy správania (žiarlivosť, sluchové halucinácie, rozrušenosť). Nevedela si zapamätať meno svojho manžela ani to, čo jedla pred niekoľkými hodinami. Jej stav sa zhoršil natoľko, že úplne stratila kontakt s vonkajším svetom. Po jej smrti v roku 1906 Dr. Alzheimer vykonal pitvu mozgu, ktorá odhalila atrofované mozgové tkanivo a prítomnosť zvláštnych štruktúr vnútri aj mimo nervových buniek. Išlo o plaky, ktoré sa stali charakteristickým znakom tejto „novej“ formy demencie, ktorá sa dnes nazýva Alzheimerova choroba.
Riziko prepuknutia Alzheimerovej choroby sa značne zvyšuje s vekom a vzhľadom na stúpajúcu očakávanú priemernú dĺžku života táto diagnóza spôsobujúca, že sa človek stane cudzincom vo vlastnej rodine i vlastnom tele, spôsobuje obrovské problémy. Odhaduje sa, že na svete sa každých 7 sekúnd objaví nový prípad alzheimera. Kým vo veku 60 rokov na túto formu demencie trpí len jedno percento ľudí, každých nasledujúcich päť rokov sa toto číslo zdvojnásobuje. Vo vekovej kategórii nad 80 rokov ňou trpí podľa všetkého každý tretí človek!
Mladšia a stredná generácia má možno pocit, že sa jej tento problém ešte dlho týkať nebude. Lenže práve títo ľudia majú rodičov vo vyššom veku, ktorí – ak ochorejú – budú potrebovať ich opateru. Odhadom 100-tisíc rodinných príslušníkov sa u nás stará o pacienta postihnutého týmto ochorením, ktoré kradne pamäť, odkrajuje zo života a doslova obracia starobu naruby. „Aj príbuzní za mnou často prichádzajú so situačnými depresiami a úzkosťami, ktoré sú spôsobené neustálym strachom o postihnutého, že sa niekde stratí, ublíži si a podobne,“ hovorí psychiatrička. V druhom a treťom štádiu demencie si už pacient svoje postihnutie neuvedomuje a „kríž“ ochorenia nesú najmä jeho blízki.
Nenápadné prejavy zmätenosti
Príznaky ochorenia sú veľmi rôznorodé. Začínajú sa nenápadne a postihnutí či príbuzní ich často pripisujú starnutiu, stresu alebo depresii. Starší človek sa začína povahovo meniť, prestáva sa zaujímať o svoju prácu, koníčky. Začína sa často opakovať, niekedy sa ako prvá objaví podozrievavosť. Začne iných obviňovať z odcudzenia vecí, ktoré nevie nájsť. Inokedy ochorenie spúšťa úraz, pobyt v nemocnici, chirurgický zákrok. V skutočnosti takáto stresujúca udalosť len urýchli prejavy už jestvujúcej choroby. Pre prvé štádiá je typická strata krátkodobej pamäti a správanie, ktoré sa často považuje len za akúsi nesústredenosť. Najmä u starších ľudí, ktorí sa nevenujú intelektuálnej činnosti, tieto prvotné prejavy zmätenosti okolie ľahko prehliadne. Len skorý začiatok terapie však pacientom a ich príbuzným dáva šancu na zlepšenie kvality života.
V pokročilom štádiu Alzheimerovej choroby postihnutý prestáva chodiť, vykonávať bežné činnosti, krátkodobá a dlhodobá pamäť sa úplne stratia. Zhoršuje a prehĺtanie, treba nasadiť umelú výživu. Zvýši sa riziko komplikácií, ako sú podvýživa, dehydratácia, infekčné ochorenia, najmä zápal pľúc a preležaniny. „Doba prežívania pri ochorení je individuálna, môžeme hovoriť o 2–12 rokoch, výrazne to závisí od starostlivosti o chorého,“ tvrdí MUDr. Viera Albertyová. Pacienti s alzheimerom zomierajú vlastne na následky úrazov, infekcií, zlyhanie srdca.
Prevencia je nestrácať vitalitu
„Prevencia ochorenia? Psychická a fyzická aktivita,“ zdôrazňuje psychiatrička. „Racionálna strava, z doplnkov výživy vitamín E, biomelatonín, antioxidanty.“ Vitalitu mužov po andropauze s nízkou hladinou pohlavného hormónu niekedy naštartuje syntetický testosterón. V hraničných situáciách, keď je potrebné starnúci mozog len „povzbudiť“, lekári predpisujú tzv. nootropiká, lieky, ktoré zlepšujú prekrvenie mozgu. Z rastlinných doplnkov výživy sem patrí napríklad ginko. „Na liečbu príznakov Alzheimerovho ochorenia to však už nestačí, tu už máme k dispozícii liečivá v závislosti od štádia demencie,“ dodáva MUDr. Albertyová.
Zdravý mozog by mal byť do vysokého veku schopný plného intelektuálneho výkonu. Nejde o schopnosť učiť sa, tá s vekom klesá. Reč je o pamäťovej kapacite a schopnosti tvoriť. V prípade podozrenia netreba byť ľahostajný k sebe ani k svojej rodine a poradiť sa s praktickým lekárom. Možno sa vhodnou liečbou podarí oddialiť „paralýzu ducha“ matky, otca či manžela, pre ktorú je neskôr nevyhnutné od základu zmeniť svoj život.
Kombinácia faktorov s predpokladom na rozvoj Alzheimerovej choroby
- pokročilý vek
- niekedy dokázaná dedičnosť, ale prevažujú prípady s náhodným výskytom
- rizikové faktory súvisiace so vznikom srdcovo-cievnych ochorení: vysoký krvný tlak, fajčenie, obezita, cukrovka, vysoký cholesterol
- predchádzajúce úrazy hlavy
- stres
- vysoká miera úzkosti a pesimizmu
- škodlivé vplyvy prostredia
- viac na www.alzheimer.sk alebo www.starobanaruby.sk
Varovné príznaky Alzheimerovej choroby
strata pamäti, ťažkosti s vykonávaním bežných prác, problémy s rečou, zhoršená orientácia v čase a priestore, zhoršujúca sa schopnosť úsudku, problémy s abstraktným myslením, ukladanie vecí na nesprávne miesta, zmeny nálady a správania, zmeny osobnosti, strata iniciatívy
Trápi vás pamäť? | |
---|---|
Bežné problémy následkom starnutia | Príznaky vážnejšej choroby |
V danej chvíli som sa zle rozhodol. | Neviem sa rozhodovať. |
Zabudol som zaplatiť účet za telefón. | Mám ťažkosti narábať s financiami. |
Občas zabudnem, aký je deň. | Netuším, aký je deň a aké je ročné obdobie. |
Občas si nespomeniem na správne slovo. | Mám problém pri komunikácii. |
Z času na čas stratím nejakú vec. | Často hľadám rôzne veci a neviem ich nájsť. |
Objednajte sa na bezplatné testovanie pamäti s odborníkmi v Centre MEMORY v bratislavskej Petržalke (s okamžitým vyhodnotením testu a konzultáciou o ďalšom postupe) na tel. čísle 02/62 41 41 43.