Nepriateľom Alzheimerovej choroby je pravidelný tréning mozgu

Zdá sa vám, že často zabúdate a nie ste schopní zapamätať si mená, dátumy či časy stretnutí? Môžu to byť prvé príznaky Alzheimerovej choroby, ktorou bude trpieť čoraz viac ľudí. Jednou z príčin je starnutie populácie. Vyplýva to z čísel, ktoré zverejnili americké a nemecké úrady. Zdravotné prognózy hovoria o pribúdaní pacientov v násobkoch súčasných čísiel. Prevencia je pritom jednoduchá - pohyb a tréning mozgu.

, 20.11.2013 06:00
mozog Foto:
Príznaky Alzheimerovej choroby sú spočiatku veľmi nepatrné, ľahko prehliadnuteľné a je ich možné pripisovať únave, stresu či starnutiu.

Napríklad Spojené štáty americké majú v súčasnosti 5,3 milióna chorých, z nich 84-tisíc na následky ochorenia každoročne zomiera. Ide pritom zo 67 % o ľudí, ktorí boli v strednom veku fyzicky málo aktívni. Hovorí o tom štúdia v časopise Annals of Internal Medicine vypracovaná tímom Laury DeFinovej z Cooperovho inštitútu v texaskom Dallase. Tí, ktorí sa na výskume zúčastnili a boli v živote aktívnejší, mali vo veku okolo 65 rokov o 40 % väčšiu šancu vyhnúť sa demencii.

PIANO

Užitočné informácie nájdete aj v článku Bezpečnosť v domácnosti s chorým na Alzheimra.

Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.

Aj nemecká Spoločnosť Alzheimerovej choroby zverejnila štatistiky, podľa ktorých sa vďaka prevencii a kvalitnej starostlivosti darí síce rast prípadov demencie spomaliť, aj tak by sa však mal do roku 2050 počet takto chorých zdvojnásobiť.

Predpoveď Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) však vyznieva ešte pochmúrnejšie: varovala, že zo súčasných 36 miliónov postihnutých bude v roku 2030 už takmer 66 miliónov a v roku 2050 trojnásobok.

Alzheimerova choroba je často skrytá, nehovorí sa o nej alebo je ignorovaná. Podľa Alzheimer's Disease International je jedným z najničivejších účinkov demencie sociálne vylúčenie. Až 40 % ľudí s demenciou tvrdí, že majú pocit vylúčenia zo spoločnosti, až štvrtina priznáva, že diagnózu skrýva alebo zatajuje. Pritom každý 20. človek nad 65 rokov trpí určitou formou demencie, po 80. roku veku je to každý piaty človek.

V roku 2008 bolo na Slovensku približne 60-tisíc pacientov s Alzheimerovou chorobou a príbuznými ochoreniami. Predpokladaný počet postihnutých v roku 2040 je 180 000 pacientov. Nesmie sa však zabúdať na skutočnosť, že ochorenie sa týka niekoľko ďalších desiatok tisíc opatrovateľov a rodinných príslušníkov, ktorí sa o postihnutých starajú.

Príznaky ochorenia sú spočiatku veľmi nepatrné, ľahko prehliadnuteľné a je ich možné pripisovať únave, stresu či starnutiu. Pamäti škodí aj neliečený vysoký krvný tlak, neliečená cukrovka, nedostatok spánku, kyslíka, stres, depresie, alkohol a cigarety, chronická bolesť, nedostatočná mentálna aktivita a lenivosť. Naopak, dostatok pohybu, tréning pamäti, zdravý životný štýl a strava bohatá na vitamíny a bielkoviny pomáha mozgu aj pamäti.

„Už počas produktívneho života je potrebné mať dostatok mentálnej a fyzickej aktivity, byť zdravo zvedavý a rozmýšľať, používať mozog, učiť sa novým veciam, snažiť sa o zdravú životosprávu,“ hovorí PaedDr. Mária Čunderlíková, riaditeľka Centra MEMORY. „Týmito aktivitami si vytvárame mozgovú rezervu, t. j. kapacitu mozgu odolávať rôznym poškodeniam, ktoré nás môžu v starobe postihnúť napríklad vplyvom ochorenia, vekom, úrazom a podobne.“ Ako ďalej dodala, dnes nás stresuje dynamický životný štýl. „Naša reakcia na stres je rôzna. V strese náš organizmus vylučuje do krvi adrenalín, noradrenalín a hormón kortizol, ktorý zníži množstvo potrebnej glukózy v mozgu a spôsobí problémy s krátkodobou pamäťou. U menej odolných tak môže vysoká hladina stresu spôsobiť neschopnosť sústrediť sa, zapamätať si dôležité a potrebné veci,“ upozorňuje.

Aby sme mali dobrú a spoľahlivú pamäť, je potrebné stále ju trénovať. Varovné príznaky Alzheimerovej choroby sú napríklad problémy s krátkodobou pamäťou – opakované zabúdanie nedávnych udalostí napriek tomu však dobre uchované zážitky z detstva; problémy s rečou, nahrádzanie konkrétnych výrazov všeobecnými pojmami, odbáčanie od témy, zhoršená orientácia v čase alebo v priestore. Ľudia postihnutí týmto ochorením nevedia konkrétny dátum či rok, nepoznajú adresu svojho bydliska, majú problém s porozumením zložitejšej inštrukcie – vyplniť formulár, tlačivo, spočítať si peniaze za nákup, odkladajú veci na nezvyčajné miesta.

Pozor by sme si mali dať, podľa štúdie zverejnenej v časopise Neurology, napríklad aj na sladkosti, ktoré vraj zhoršujú pamäť. Vedci sa zamerali na populáciu s priemerným vekom 63 rokov, ktorá netrpí cukrovkou. Ľudia holdujúci sladkostiam v pamäťových testoch pohoreli. V porovnaní s tými, ktorí sa im vyhýbajú, dokonca úplne zlyhali. Na základe toho vedci zistili, že udržiavaním nízkej hladiny cukru v tele výrazne pomáhame nášmu mozgu. "Naša stratégia je znižovať príjem kalórií a zvyšovať fyzickú aktivitu. Len tak môžeme predísť problémom s pamäťou, a to predovšetkým v staršom veku,“ uviedla doktorka Agnes Floelová z fakultnej nemocnice Charité v Berlíne. "Už vieme, že cukrovka je rizikovým faktorom pre rozvoj Alzheimerovej choroby. Teraz však už vieme, že zvýšená hladina cukru môže značne ovplyvňovať funkcie pamäti,“ konštatoval Clare Walton, manažér Alzheimer's So­ciety.

Podľa ďalšej štúdie zas za nárast chorých môže moderný život. Vedci z univerzity v Cambridgei podľa denníka The Daily Telegraph porovnali výskyt ochorenia v 192 krajinách sveta a dospeli k názoru, že dlhodobé vystavenie ľudského organizmu prostrediu s minimalizovaným výskytom bacilov, vírusov a parazitov škodí imunitnému systému. V krajinách s dôraznou hygienou a nízkym výskytom infekcií je totiž počet prípadov Alzheimerovej choroby výrazne vyšší ako tam, kde sa o hygienu príliš nedbá. Napríklad v krajinách ako Británia či Kanada, kde má každý prístup k pitnej vode, je počet prípadov asi o desatinu nad priemerom sveta. Naopak, v Keni či Kambodžii, kde má čistú vodu len polovica ľudí, je výskyt choroby výrazne nižší. Vo vyspelých krajinách sa pritom ochorenie vyskytuje častejšie v mestách ako na dedinách. Podľa Molly Foxovej, ktorá výskumný tím viedla, to má "významné dôsledky pre kvalifikovaný odhad budúcej záťaže touto chorobou najmä v rozvíjajúcich sa krajinách, kde sa hygienické podmienky zlepšujú“.

Rizikové faktory Alzheimerovej choroby:

  • ženské pohlavie
  • pozitívna rodinná anamnéza (výskyt ochorenia v rodine – rodič, brat, sestra)
  • vek (výskyt choroby stúpa s vekom)
  • genetická záťaž
  • úrazy hlavy (najmä spojené so stratou vedomia)
  • vzdelanie (ľudia s nižším vzdelaním majú zvýšené riziko rozvoja ochorenia)
  • vysoký krvný tlak
  • zvýšená hladina cholesterolu
  • zvýšená hladina homocysteínu
  • poruchy prekrvenia mozgu, tzv. mozgová skleróza (ako urýchľovače nástupu príznakov ochorenia).

Čo nás pred chorobou chráni:

  • vyššie vzdelanie a stály tréning pamäti
  • vitamín E, C, B
  • nesteroidné antireumatiká

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
debata chyba
Viac na túto tému: #mozog #tréning #Alzheimerova choroba #zabúdanie