1. Stravovanie
Postihnutého človeka neraz prestane zaujímať jedlo, prípadne sa ho, naopak, stále dožaduje. Môže mať navyše ťažkosti s jedením určitých potravín alebo s používaním príboru. Jeho strava by mala byť vyvážená a mala by obsahovať bielkoviny, tuky, cukry, vlákninu, vitamíny, minerály a dostatok tekutín (aspoň liter denne). Je dôležité informovať ho, ktoré denné jedlo mu podávame, aby si dokázal primerane vybrať z ponuky. Keďže stravovanie bude časom stále náročnejšie, odporúča sa používať jednorazové alebo umývateľné obrúsky, savé servítky, stabilný riad so širším dnom. Keď začne jesť prstami, podávajte mu jedlo v tuhej forme a kúskoch, ktoré bez komplikácií prehltne. Hlavným jedlom je obed, večera má byť ľahšia.
2. Komunikácia
Vývoj demencie znázorňuje zložitosť komunikácie s postihnutým. Stráca sa zásoba slov, preto tvorí stále „chudobnejšie“ vety s jednoduchými slovami alebo začína používať slová „passepartout“ (predmet, ktorý nevie pomenovať, označí „tamtá vec“ alebo „daj mi vec na jedenie!“), stráca sa tiež schopnosť zapamätať si obsah toho, čo hovorí druhá osoba. Ako teda komunikovať? Snažte sa používať krátke vety. Je veľmi dôležité rozprávať s postihnutým pomaly, zreteľne, nekričať. Ak hneď nechápe, treba mu informácie zopakovať častejšie a bez nervozity. Dokonca sa odporúča opakovať všetko, čo sme už povedali. Veľmi dôležitá je neverbálna komunikácia. Úsmev, gestá, chytanie za ruku.
3. Obliekanie
Základným pravidlom je odmietnuť prehnanú pomoc. Približne v druhom až treťom roku postihnutia začne mať ťažkosti s výberom oblečenia a správnym postupom pri obliekaní. Ak sa ešte vie obliecť sám, je dobré zostať v jeho blízkosti – možno mu bude treba pripomenúť niektorú časť odevu, ktorú si má vziať. Skriňu plnú oblečenia treba vytriediť. Veľa vecí postihnutého zbytočne mätie a sťažuje mu výber. Keď si odev nevie vybrať sám, pomôžte mu ho pripraviť v poradí, v akom nasleduje, teda spodná bielizeň, šaty, obuv. Ak si niektorú časť odevu oblečie zle, taktne zakročte a pomôžte mu obliecť sa správne. Pri veľkých ťažkostiach so zaväzovaním šnúrok mu radšej kúpte zipsové topánky. Dbajte, aby celý deň netrávil v papučiach. Upravený zovňajšok zvyšuje dôstojnosť. Keď sa prestane sám starať o vzhľad, motivujte ho k náprave.
4. Pridružené ochorenia
Takto postihnutý človek je vystavený zvýšenému riziku ochorení. Aj ľahšie ochorenie môže prehĺbiť jeho zmätenosť, podráždenosť alebo nepokoj. Ten môže byť napr. prvým prejavom horúčky. Problémy s komunikáciou neraz bránia skorému zisteniu už prebiehajúceho ochorenia. Ak sa pacient náhle zmení, prestane byť samostatný alebo sa výrazne zhoršia jeho intelektové schopnosti, treba vyhľadať lekára. Skôr než tieto zmeny budete považovať za prejav demencie, treba vylúčiť iné patologické príčiny. Choroby a užívanie liekov môžu vyvolať aj psychiatrické príznaky. Zhoršenie zraku či sluchu zvýrazňuje dezorientáciu a bráni pacientovi správne vnímať okolie.
5. Zmätenosť
U človeka postihnutého Alzheimerovou chorobou sa neraz objavia nevysvetliteľné stavy zmätenosti. Je ospalý a spomalený, ale niekedy i nepokojný, podráždený. Starší človek sa často dostáva do stavu zmätenosti. U postihnutého demenciou sa však tento stav ťažko rozpoznáva. Zmätenosť vyvolávajú viaceré faktory. Od procesu starnutia mozgu, zhoršenia zraku a sluchu cez chronické choroby, zníženú imunitu voči akútnym ochoreniam, reakcie na liek až po nedostatok nočného odpočinku, smútok, premiestnenie do neznámeho prostredia. Typické je zhoršenie celkových kognitívnych funkcií. Býva rýchle a krátkodobé, sprevádzané poruchami pozornosti, psychomotoriky a poruchami cyklu spánok – bdenie. Pozornosť kolíše a môže chorému oslabiť alebo v niektorých prípadoch úplne znemožniť schopnosť komunikovať. Prestáva uvažovať s obvyklou jasnosťou a zameraním na cieľ. Úvahy sú nesúvislé a pôsobia dezorganizovane. Preskakuje z témy na tému. Rozhovor si často nesprávne vysvetlí. Trpí poruchami vnímania a halucináciami. Buchnutie dverí považuje za výstrel z pištole, záhyby na prikrývke sa mu javia ako živé organizmy. Najčastejšou príčinou akútneho stavu zmätenosti staršieho človeka sú infekcie, srdcová dekompenzácia, srdcový infarkt, cukrovka, nedostatočná činnosť obličiek, pokles hladiny cukru v krvi, dehydratácia a epilepsia.
6. Poruchy správania
Sú klinickým problémom, nie vždy ľahko zvládnuteľným. Nepokoj sa objavuje u 24 až 61 % chorých s Alzheimerovou chorobou, agresivita u 21 %, bezcieľne blúdenie u 26 %, delíriá u 30 až 50 %, porucha spánku u 50 %, depresia u 40 až 50 %. Ďalšie príznaky, ktoré sa netýkajú kognitívnych funkcií, zahŕňajú zmeny osobnosti, stravovania, halucinácie, zhoršenie stavu zmätenosti vo večerných hodinách, neprimerané reakcie. Môže sa zjaviť podozieravosť, apatia vedúca až k mutizmu, neúčelné opakovanie činnosti, užívanie nadávok, odmietanie pomoci, schovávanie vecí, chorobná zamestnanosť. Delíriá sú veľmi časté v počiatočnom štádiu a počas prvého roku ochorenia. Postihnutý je presvedčený, že ho niekto okradol, žiarli alebo sa cíti prenasledovaný. Ďalším psychickým príznakom sú katastrofické reakcie pretrvávajúce rôzne dlho.
Zdroj: alzheimer.sk