Ľudské telo má totiž vlastný prirodzený rytmus alebo biologické hodiny, ktoré ho nútia cez noc spať a byť aktívny cez deň. Tie ovplyvňujú hormóny, teplotu organizmu, mozog i náladu.
Vedci pomocou skúmania 22 účastníkov, ktorí prešli na nočnú prácu, zistili, že šesť percent génov v ľudskom tele je presne načasovaných, aby sa spustili v určitom čase počas dňa. Keď teda účastníci pracovali v noci, ich organizmus nefungoval správne. „Pri zle načasovanom spánku sa rozladí viac ako 97 percent rytmických génov,“ povedal Simon Archer, ktorý sa na výskume podieľal. „Toto vysvetľuje, prečo sa cítime zle po prechode časovými pásmami alebo pri nepravidelných pracovných zmenách,“ dodal. „Je to chaos. Podobne ako žiť v dome, ktorý má v každej miestnosti inak nastavené hodiny. To, prirodzene, vedie v domácnosti ku zmätku,“ vysvetlil Derk-Jan Dijk, ktorý na štúdii tiež spolupracoval.
Vedci pritom už dávnejšie poukázali na vyššie riziko vzniku obezity či cukrovky druhého typu u ľudí, ktorí pracujú na zmeny. Iné analýzy tvrdia, že u nočných pracovníkov je častejší aj srdcový infarkt. Negatívne účinky nočnej práce sa pritom nemusia prejaviť okamžite. Vedci však predpokladajú, že tieto ochorenia súvisia so zmenami fungovania rytmických génov.
Informácie pochádzajú z webovej stránky www.bbc.co.uk.