Stres k životu potrebujeme. Ak je ho však veľa, ohrozuje naše zdravie

Stres sa v posledných rokoch skloňuje azda vo všetkých pádoch, a to predovšetkým v spojení s hektikou v práci a nedostatkom času na oddych. Ľudia sú celkovo viac pod tlakom: pre nával práce alebo, naopak, kvôli tomu, že prácu nemôžu nájsť, nemajú vlastné bývanie, sú v zlej finančnej situácii.

28.08.2014 06:00
stres Foto:
Stres označuje reakciu organizmu na nadmernú záťaž. Prežívame ho pri každom pocite radosti, žiaľu, napätí, strachu či úzkosti.
debata (1)

Je zložité definovať pojem stresu. Zjednodušene možno označiť ako stres všetko, čo nás núti prispôsobiť sa novým okolnostiam, čo nám spôsobuje preťaženie.

Stres označuje reakciu organizmu na nadmernú záťaž. Prežívame ho pri každom pocite radosti, žiaľu, napätí, strachu či úzkosti. Pre väčšinu z nás je súčasťou každodenného života. Kedy však ide o zdravé zaťažovanie a už nezdravé preťažovanie? „Stres je reakcia na nadlimitnú záťaž, ktorú vníma určitý človek v konkrétnej situácii. Často si zamieňame pojem stres – reakcia a stresor – podnet, ktorý vyvoláva stresovú reakciu. Takže odpoveď je, že stres je pre nás vtedy škodlivý, keď ho vnímame ako negatívny a presahujúci naše aktuálne možnosti adaptácie,“ vysvetľuje psychologička Pavla Nôtová.

Stres je odpoveďou nášho tela na pozitívnu či negatívnu situáciu. Aj keď sa zdá, že ide o novodobý jav, starý je už ako ľudstvo samo. Stres nás "prenasleduje“ už od praveku, keď pračlovek lovil mamutov. Bál sa o život, mal obavu z toho, či niečo uloví, či vôbec prežije.

Prečo má však negatívny vplyv na naše telo keď ho príroda vymyslela na našu ochranu? „V praveku bola stresová reakcia nevyhnutná, reagovali sme buď útokom, alebo útekom. Obe tieto prastaré reakcie mali vtedy život zachraňujúci význam: alebo sme boj vyhrali, alebo sme utekali pri presile. Ale pri oboch reakciách sme zmobilizovali všetku energiu – vyplavenie adrenalínu, zrýchlený tep, zrýchlené dýchanie, prekrvenie dôležitých orgánov a podobne. Tieto archaické reakcie pretrvávajú dodnes, až na to, že dnes vnímame ako ohrozujúce situácie niečo celkom iné a navyše ani „neskonzumujeme“ dôsledky stresovej reakcie – sedíme, nehýbeme sa, nebojujeme, neutekáme,“ vraví psychologička.

Kým krátkodobý stres v primeranej intenzite môže na organizmus vplývať pozitívne, dlhodobý môže časom spôsobiť až smrť. Dlhodobý stres poškodzuje nielen psychické, ale aj fyzické zdravie. Podnetom, ktorý vyvolá stres, môže byť akákoľvek situácia, ktorá organizmus vychýli z rovnovážneho stavu, naštartuje v ňom poplachovú reakciu a aktivuje obranné mechanizmy.

„Prejavy stresu sa môžu manifestovať v zásade v štyroch rovinách. Vo fyziologickej napríklad bolením hlavy, rýchlym tepom, búšením srdca, plytkým dýchaním, stiahnutým hrdlom, bolesťami brucha a čriev, zažívacími problémami… Ďalším prejavom býva emocionálna reakcia, ktorá je často neprimeraná (strach, hnev, radosť, úľak, smútok…). Tretiu úroveň – správanie obvykle už zaregistrujeme a dokážeme ovládať (útek, útok, reč, správanie, hlas, kompenzačné správanie ako napríklad vyvolanie konfliktu, fajčenie, utlmujúce prostriedky, ale aj vhodné správanie, ako je šport, fyzická a záujmová aktivita). Myslenie, žiaľ, nastupuje ako posledné, ale je aj najúčinnejším prostriedkom na zvládnutie a vyrovnanie sa so stresom,“ vymenúva doktorka.

Podľa jej slov stresu môžeme do istej miery predchádzať. „Môžeme ho predvídať, zmierniť reakciu naň, ba dokonca môžeme sa s ním aj zmieriť, teda akceptovať ho. Ale úplne ho vymazať zo svojho života nie je žiaduce. Bez neho by sme stagnovali, zostali stále na tej istej úrovni, nevyvíjali by sme sa. Stres patrí k životu, ale mal by byť primeraný. V životných situáciách, keď presiahne „mieru“, treba pomocou odborníkov hľadať nové cesty a učiť sa ho zvládať,“ dodala Pavla Nôtová.

Čo je stres

  • Slovo stres pochádza z latinského slovesa „stringo, stringere“, teda sťahovať, uťahovať. Je odpoveďou organizmu na akúkoľvek nadmernú záťaž, ktorá vyvoláva v tele reakciu prispôsobovania sa na nové podmienky, takzvanú stresovú reakciu, prostredníctvom ktorej sa organizmus uvedie do pohotovosti a snaží sa so záťažou vyrovnávať.
  • Stres je každá situácia, pri ktorej na organizmus pôsobia škodlivé podnety a vychyľujú ho z rovnovážneho stavu, ohrozujú jeho celistvosť a integritu.
  • Podnetom, ktorý ho vyvolá, môže byť nepríjemná informácia, úmrtie, autonehoda, ale aj športový výkon, poranenie alebo popálenie, ktoré tiež vyvolávajú krátkodobý stres v organizme.
  • Ak trvá krátkodobo a v primeranej intenzite, stimuluje človeka k vyššiemu alebo lepšiemu výkonu, podporuje látkovú výmenu, hormonálne zabezpečenie, ako aj duševné schopnosti, tvorivosť a podobne, preto hovoríme o pozitívnom, prospešnom strese.
  • Naopak, nadmerný stres, ktorý pretrváva dlhodobo, ohrozuje telesné aj psychické zdravie človeka, môže ho poškodiť a dokonca spôsobiť až smrť v dôsledku nadmernej záťaže a vyčerpania organizmu. Vplyv na výkonnosť je veľmi negatívny až ničivý.

Stresory – príčiny stresu

Podnety, ktoré môžu spôsobovať stres, nazývame stresory. Medzi základné patrí:

  • sociálne prostredie a interakcia – vzťahy medzi ľuďmi, agresivita, povýšenosť, ale aj spoločenské normy – pravidlá, termíny, zákazy, predpisy, obmedzenia…
  • významné životné udalosti – smrť v rodine, strata zamestnania, narodenie dieťaťa…
  • každodenné problémy – trvalé nezhody v rodine alebo v práci, dochádzka do práce, nefunkčnosť predmetov…
  • faktory životného štýlu – nedostatok spánku, nadmerná konzumácia alkoholu alebo kávy, nedostatok času, nabitý program…
  • psychické postoje a osobnostné črty – negativistické reakcie, veľké očakávania, pesimizmus…
  • fyzikálne vplyvy – hluk, prudké svetlo, uzavretý priestor, horúčava, chemické škodliviny…
1 debata chyba
Viac na túto tému: #stres