Psychologička: Neliečiť depresiu je hazard

"Na akúkoľvek stratu nálady, ktorá trvá dlhšie, by sa mal pozrieť lekár. Pokiaľ sa objavia príznaky, nečakajte na zázrak, radšej sa zverte do rúk odborníka," upozorňuje psychologička PhDr. Zuzana Ondrejková.

29.08.2014 06:00
debata (2)

Patria umelci k profesiám, v ktorých je väčší výskyt depresií?
Osobnosť umelca so sebou prináša aj väčšiu otvorenosť k experimentovaniu, často aj s drogami. O marihuane sa hovorí ako o droge na náladu. Menej často sa udáva, že môže spúšťať psychické problémy aj depresiu. Nielen drogy však stoja za depresiou. Tiež narušený životný štýl, nočné ponocovanie, dlhodobý stres aj existenčné problémy. To všetko so sebou prináša slobodné povolanie. Podľa štatistík je však najviac samovrážd medzi ženami lekárkami. A samovraždy idú ruka v ruke s depresiou.

Ako ovplyvňujú depresiu alkohol, strava a lieky?
Alkohol a drogy depresiu prehlbujú. Ľudia závislí od alkoholu často prepadnú sebaľútosti, ktorá ich ťahá ako špirála nadol. Depresiu môže prehĺbiť aj nedostatok vitamínov skupiny B, zinku a horčíka. Pri jej liečbe nie je dôležité len užívať tabletky, ale tiež absolvovať psychoterapiu a zmeniť jedálny lístok.

Psychologička PhDr. Zuzana Ondrejková. Foto: archív Zuzany Ondrejkovej
psychologička PhDr. Zuzana Ondrejková Psychologička PhDr. Zuzana Ondrejková.

Čo by sme mali jesť?
Viac čokolády a banánov. Obsahujú totiž aminokyselinu tryptofán, ktorá pomáha v tele „vychytávať“ serotonín, hormón šťastia. Odporúča sa tiež zvýšiť prísun omega-3 mastných kyselín, ktoré sa nachádzajú najmä v rybách a slnečnicových semienkach. Dôležité je dodržiavať v strave pestrosť a pravidelnosť.

Čo je skôr? Alkoholizmus a potom depresia alebo naopak?
Ako u koho. Niekoho môže trápiť sociálna fóbia a vďaka alkoholu dokáže chodiť medzi ľudí. Popíjaním sa prepracuje k závislosti a môže sa u neho rozvinúť depresia, pri ktorej ho prepadajú myšlienky: Som neschopný, nestojím za nič. U mužov sa výskumom zistilo, že práve depresiu zapíjajú alkoholom. Preto sa u nich častejšie diagnostikuje alkoholizmus a pritom skôr bola depresia.

Ktoré ochorenia zhoršujú depresiu?
Depresia môže byť dôsledkom úrazu a vážneho ochorenia, veľmi často sprevádza onkologické ochorenie. Čiastočne ju vyvolá liečba, nemalou mierou k nej prispieva osobnosť človeka a schopnosť vyrovnať sa s ťažkou diagnózou. Depresia sa môže vyskytnúť aj pri hormonálnych zmenách – u tehotných žien, čerstvých mamičiek či žien v prechode.

Aký je rozdiel medzi smútkom a depresiou?
Pri hlbokom smútku vie človek smútiť a plakať. Uvedomuje si stratu, pocit bolesti. Depresívny človek sa nedokáže tešiť ani prežívať smútok. Práve preto depresiu zaraďujeme medzi afektívne poruchy. Mnohí pacienti majú pri nej pocit vnútorného prázdna.

Mení sa správanie aj zovňajšok depresívneho človek?
Depresívny človek je bez nálady, nič ho nedokáže uspokojiť, do niektorých úloh sa musí nútiť a po ich ukončení sa cíti veľmi vyčerpaný. Mnohí pacienti sa sťažujú na zlý, prerušovaný spánok. Ráno sa budia bez energie a chuti vstať z postele. Depresia sa prejavuje aj vnútorným nepokojom či strachom z budúcnosti. Pridávajú sa problémy s koncentráciou a precitlivenosťou na vonkajšie zvuky a ruchy. Depresívny človek sa mení aj navonok – nedbá na oblečenie, hygienu, ženy sa prestanú starať o tvár a vlasy. Chôdza a pohyby sú pomalšie, chýba úsmev, priamy pohľad do očí, reč je tichšia, akoby chýbala energia v hlase, hlava klesá medzi plecia.

Prejavuje sa depresia inak u žien a u mužov?
Áno, práve preto sa u mužov neodhalí tak jednoducho. Podstata ostáva rovnaká, ale ženy s touto diagnózou sú akoby bez chuti do života, dumajúce, rozjímajúce. Muži sa viac sťažujú na nespavosť, podráždenosť, návaly zlosti, ich konanie sa stáva rizikové. Preháňajú to so športom aj s alkoholom.

Je v početnosti samovrážd nejaká zákonitosť?
Na samovraždy má rozhodne vplyv ročné obdobie. Podľa štatistík je v našom pásme najvyšší výskyt práve na jar a začiatkom leta, začiatkom týždňa, najmä v pondelok a v utorok. U žien sa samovraždy vyskytujú viac tesne pred menštruáciou alebo počas nej.

Akým spôsobom si siahnu najčastejšie na život ženy a akým muži?
Ženy sa častejšie otrávia jedmi alebo liekmi. U mužov prevládajú bodné rany, zastrelenie, obesenie, skoky z výšky.

Aké situácie v živote človeka ho môžu doviesť až k samovražde?
Ku krízovým situáciám patria partnerské konflikty, rozchody, pocity samoty, strata práce, dlhy, chronické choroby. Zvyšujú pocit beznádeje a pri spojení so psychiatrickým ochorením môžu viesť k samovražde. Vyššie riziko spáchania samovraždy pozorujeme v rodinách, kde sa samovražda už vyskytla.

Ako sa lieči depresia?
Závisí od jej stupňa. Ľahšie depresie sa dajú liečiť len psychoterapiou. Zväčša je to niekoľkomesačná liečba so sedeniami raz až dvakrát týždenne. Pri stredne ťažkej až ťažkej depresii je potrebná medikamentózna liečba. Pri ťažkých stavoch, ktoré vyžadujú hospitalizáciu, sa používa liečba svetlom aj elektromagnetická stimulácia.

Obávaná závislosť od liekov je namieste?
Antidepresíva novej generácie nie sú návykové. Treba však brať do úvahy aj osobnosť pacienta a možnosť psychickej závislosti. To je však o inom, nie o depresii samotnej.

A čo vedľajšie účinky antidepresív?
Od zvýšenej chuti do jedla cez nervozitu, až po stratu chuti na sex. Ak po čase neodznejú, lekár naordinuje iný liek, ktorý pomôže. Treba však dodať, že niektoré antidepresíva začnú účinkovať až po niekoľkých týždňoch. Ak sa pacientovi niečo nepozdáva, mal by sa poradiť s lekárom, nie prerušiť liečbu.

Dokáže sa človek dostať z depresie sám bez odbornej pomoci?
Niektoré štúdie hovoria o spontánnej remisii, pri ktorej sa pacient spontánne uzdraví po dvoch rokoch. Tu však veľmi zdôrazňujem, že neliečená depresia sa môže skončiť samovraždou. Neliečiť depresiu je hazard. Na akúkoľvek stratu nálady, ktorá trvá dlhšie, by sa mal pozrieť lekár. Pokiaľ sa príznaky depresie objavia, nemali by ste čakať na zázrak, ale radšej sa zveriť do rúk odborníka. Nie vždy sú potrebné lieky, niekedy skutočne stačí psychoterapia.

Hovorí sa o epidémii depresie

Podľa štatistiky Národného centra zdravotníckych informácii zomrelo v roku 2013 na Slovensku v dôsledku samovraždy 628 osôb. Oproti predchádzajúcemu roku sa počet samovrážd zvýšil o desať percent. Pokusov o samovraždu s následnou psychiatrickou starostlivosťou bolo v minulom roku 972. „Depresia sa stala v posledných dvoch desaťročiach u nás najfrekventova­nejším pojmom v oblasti psychických porúch. Hovorí sa o epidémii depresie a štatistiky to potvrdzujú. Na svedomí ju majú veľké a rýchle spoločenské zmeny, náročné a rýchle zmeny podmienok života ľudí,“ potvrdzuje PhDr. Jolana Kusá, spolupracovníčka Ligy pre duševné zdravie.

Muži si siahajú na život častejšie ako ženy (87 %), to platí aj pri pokusoch o samovraždu (57 %). Najrizikovejšou skupinou sú ľudia s ťažkou a hlavne neliečenou depresiou, no riziko samovraždy ovplyvňuje aj vek. Samovražedné pokusy sa presúvajú do mladších vekových skupín. Najviac pokusov bolo medzi mužmi aj ženami vo veku od 30 do 39 rokov. Samovraždy sú najčastejšie v pondelok a utorok, najmenej ich je v nedeľu. Desiata hodina večer až siedma hodina ráno patria k najrizikovejším.

Rizikové faktory samovraždy

  • depresia alebo iné duševné ochorenie
  • závislosť od alkoholu alebo návykových látok
  • chronické ochorenie a chronické bolesti
  • pokus o samovraždu alebo samovražda v rodine
  • stresujúce životné obdobie
  • strata blízkej osoby
  • násilie v rodine
  • rozvod alebo rozchod

Kedy treba spozornieť?

  • ak rodinný príslušník alebo známy hovorí alebo premýšľa o smrti
  • prepadá depresiám, smútku, beznádeji, cíti sa zbytočný
  • hovorí o tom, že by bolo lepšie, keby tu nebol
  • má sklony riskovať a vyhľadávať nebezpečné situácie
  • trpí poruchou spánku
  • stratí chuť do jedla, chudne
  • stráca záujem o okolitý svet, ľudí, rodinu
  • pomaly a málo komunikuje, nedokáže rozvinúť myšlienku
  • dáva si do poriadku svoje záležitosti, akoby sa niekam chystal odísť
  • lúči sa s blízkymi či priateľmi
  • zo smútku náhle prechádza do pocitov šťastia, pokoja či eufórie

Pomôžte

Každého, kto spomenie, že si chce siahnuť na život (v hneve aj v beznádeji), by malo okolie brať vážne. Neplatí, že „pes ktorý šteká, nehryzie“. Otvoreným rozhovorom ukážte ochotu pomôcť. Nehrajte sa však na terapeuta. Povedzte, že ste ochotní ho sprevádzať k lekárovi a byť s ním, ak to bude potrebovať. Ak chorý odmieta ísť k psychiatrovi, zájdite za ním vy sami. Ak sa príbuzný vyhráža samovraždou, môžete volať záchranku alebo políciu, prípadne ak je v psychiatrickej liečbe, konzultujte jeho stav s psychiatrom. Tento proces nie je jednoduchý. Nefunguje tak, že manželka zavolá na psychiatriu, aby odviezli jej muža, pretože sa pohádali. Ak chorý bezprostredne ohrozuje seba alebo okolie, psychiater môže požiadať sudcu o vydanie rozhodnutia a nariadi okamžitú hospitalizáciu aj proti vôli pacienta, teda aj keď nie je zbavený svojprávnosti.

Ktorá depresia je to?

Fyziologická
Vzniká ako reakcia na tragickú či traumatickú udalosť, napríklad smrť blízkej osoby. Skôr či neskôr sa vytratí alebo prepukne do patologickej formy.

Patologická
Charakterizuje ju silný, dlhotrvajúci smútok. Depresívne nálady ovplyvňujú psychiku aj telesné funkcie. Rozlišujeme tri skupiny: Endogénna – vzniká na základe genetických daností. V mozgu sa tvorí nedostatok chemických látok serotonínu a noradrenalínu, ktoré prenášajú signály medzi nervovými bunkami. Môže ju odštartovať puberta, pôrod či klimaktérium. Psychogénna – je reakciou na dlhotrvajúci traumatizujúci zážitok. Trvá dlhšie a je silnejšia ako fyziologická depresia. Môže sa objaviť aj neskôr po odznení ťažkého zážitku. Somatogénna – vzniká popri inom fyzickom ochorení, infekčnom či endokrinnom. Jej príčinou sú pravdepodobne škodlivé látky, ktoré môžu poškodiť mozgové tkanivo.

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #depresia #psychologička #PhDr. Zuzana Ondrejková