Spôsobuje tiež vazokonstrikciu (stiahnutie ciev) a mierne zvyšuje krvný tlak. Niečo podobné zažijeme, keď cvičíme alebo vykonávame inú fyzickú námahu, s rozdielom, že sa pri tom „nenadrieme“. „Svojím spôsobom je pitie kávy pre naše cievy trochu ekvivalentné cvičeniu,“ povedal na margo toho, prečo väčšine ľudí robí káva dobre, psychológ, PhDr. Martin Jakubek, PhD. na tlačovej konferencii o káve, v bratislavskej kaviarni Café Dias. Dodal, že v mozgu sa uvoľňujú neurotransmitery, ktoré sa prepájajú s dopamínom, čo korešponduje s pozitívnymi pocitmi, s bojom proti únave, čo je jeden z najbežnejších dôvodov, prečo pijeme kávu.
Káva má podľa psychológových slov pozitívny vplyv aj na našu náladu, ak to samozrejme s jej množstvom nepreženieme. Tiež má pozitívny účinok aj na naše kognitívne vlastnosti, najmä pozornosť. „Lenže účinok na pozornosť je prenosný na všetko, čo robíme. Pozornosť je totiž zvláštny psychický proces. Pozorní môžeme byť, aj keď niečo vnímame, keď riešime problém alebo sa snažíme niečo si zapamätať.“ Znamená to, že dobrý účinok kávy sa prenesie na všetkú myšlienkovú aktivitu.
„Káva sprostredkúva pôžitok a človek sa nastaví na relax. Pokiaľ pijeme kvalitnú kávu, ide už o niečo viac než len stimulačný účinok kofeínu. Ide o kombináciu zmyslového pôžitku s optimálnou úrovňou aktivácie našej psychiky,“ povedal ďalej PhDr. Jakubek.
Pri zámernom, cielenom učení, ako je napríklad príprava na skúšku, hľadanie podkladov k určitej téme, existuje rozdiel medzi pravidelnými konzumentami a nekávičkármi, v prospech konzumentov povzbudivého moku," zhrnul psychológ ďalej a dodal, že pri prevencii úbytku rozumových schopností v starobe je to taktiež práve káva, ktorá pomáha.
„Pravidelní konzumenti vykazujú menšie zhoršenie než tí, ktorí sa kofeínu vyhýbajú. Tento efekt podporuje aj prostredie kníhkupectva alebo kaviarne, kde sa ľudia stretávajú a socializujú, sú aktívni pri čítaní a rozhovoroch, čo má priaznivý vplyv na ich zdravie.“