Nepretvarujte sa, dajte okoliu najavo, čo sa s vami deje. Nemusíte byť s touto chorobou sami. Depresia nie je hanbou a blízki, ktorým na vás záleží, vás podporia.
Ak myslíte na samovraždu, alebo ste sa o ňu pokúsili, musíte to povedať lekárovi. Neznamená to, že zomriete, je to však vážny príznak depresie a dôležitá informácia pre vášho lekára.
Ak vládzete, rozprávajte sa o tom, čo vás trápi. Pomáha to znižovať úzkosť z toho, čo sa s vami deje, najmä ak hovoríte s niekým, kto už niečím podobným prešiel.
Nenúťte sa do činností, ktoré nezvládate a zhoršujú váš stav. Je normálne, že kým sa vám polepší, nebude sa vám chcieť vstať z postele, jesť, česať sa či pracovať. O pár týždňov vám bude lepšie, tieto príznaky miznú medzi prvými. Dovtedy poproste o pomoc niekoho, kto vám rád pomôže. Rovnako to bude potrebné, ak sa o niekoho musíte starať – o bábätko či o staršieho človeka. Musíte sa zotaviť vy, aby ste mohli opäť riešiť ich potreby.
Počas depresie nerobte žiadne vážne rozhodnutia. Vaše nazeranie na svet je momentálne ovplyvnené depresiou a po uzdravení sa môžete na veci dívať úplne inak.
Nepite alkohol a neberte drogy. Chvíľu sa síce budete cítiť lepšie, ale vaša depresia sa prehĺbi.
Pri prvých náznakoch zlepšenia sa nevrhajte späť do práce. Vaša psychika je ešte krehká a nemôžete sa vystavovať naplno stresu. Striedajte prácu s odpočinkom, dobre jedzte a pravidelne spite.
Nevysadzujete si svojvoľne antidepresíva, hoci vám je „už lepšie“, depresia sa môže v krátkom čase vrátiť. Keď sa už cítite aspoň trochu dobre, snažte sa chodiť na prechádzky, cvičiť či stretávať sa s priateľmi. Robte pre seba veci, ktoré vám pomôžu cítiť sa lepšie.
Čo robiť, ak poznáte niekoho s depresiou?
- Ak je to blízky človek, snažte sa ho presvedčiť, aby navštívil lekára. Ak ho poznáte len zbežne, informujte jeho rodinu. Ak sa nebude chcieť liečiť a jeho stav je vážny, je možné, že ho bude treba hospitalizovať proti jeho vôli. Nezaujmite postoj, že liečba je jeho vec. Nebuďte ľahostajní. Človek počas depresie v liečbe často nevidí význam a neverí v úspech terapie.
- Buďte v kontakte s jeho lekárom. Postrehy pacientových blízkych mu pomôžu urobiť si komplexnejší obraz o stave chorého.
- Naštudujte si o depresii čo najviac, aby ste vedeli, čo jednotlivé príznaky a stavy počas liečby znamenajú.
Ako pomôcť človeku s depresiou?
- Snažte sa ho odbremeniť od povinností a pomôžte mu s praktickými vecami, na ktoré sám nemá silu.
- Vypočujte si ho vždy, keď bude potrebovať a neposudzujte a nezľahčujte jeho prežívanie.
- Sprevádzajte ho, robte mu spoločnosť, keď bude mať o to záujem.
- Nenúťte ho do činností, ktoré nechce robiť.
- Rešpektujte, že priebeh i zlepšovanie ochorenia môže byť u každého iné a stav sa nezmení zo dňa na deň.
Ako podporiť človeka v depresii?
- Dajte mu najavo, že ochorenie nie je jeho vina ani zlyhanie. Ubezpečte ho, že chápete, čo sa s ním deje.
- Rešpektujte, že nie je taký ako pred ochorením a istý čas potrvá, kým sa jeho stav zlepší.
- Neberte jeho stav osobne. Nehovorte o svojom prežívaní toho, čo sa s ním deje, chorého to počas depresie nezaujíma, nedokáže vás podporiť a zhoršuje to jeho už aj tak silný pocit viny.
- Zbytočne ho nezaťažujte problémami domácnosti či okolia, ktoré v jeho stave aj tak nedokáže riešiť.
- Dajte mu najavo, že je dôležitý a že s ním stále rátate. Chváľte ho za každý pokrok.
- Opakujte, že jeho stav sa vďaka liečbe upraví a každým dňom to bude lepšie.
- Nič mu nevyčítajte.
Čo nehovoriť depresívnemu človeku?
„Pozri sa, ako vyzeráš. Vstaň už konečne z tej postele a urob so sebou niečo.“
„Keď sa tomu budeš poddávať, nikdy sa to nezlepší.“
„Podľa mňa nemáš žiadnu depresiu, si len lenivý.“
„Prečo nejdeš niekam na dovolenku?“
„Veď máš všetko, čo by si ešte chcel?“
„Vieš, ako je mne?“
„Prečo mi to robíš?“
„Keď sa budeš trochu usmievať, hneď ti bude lepšie.“
„Musíš sa vzchopiť.“
„Už zase depkuješ?“
„Čo chceš takýmto správaním dosiahnuť?“
Treba si uvedomiť, že depresia je ochorenie vôle. Chorý vám to nerobí naschvál, jeho stav ho samého trápi a vaše výčitky či pohŕdanie mu veľmi ubližujú. Naopak, vaša podpora mu pomôže vyliečiť sa.
Aké sú symptómy depresie?
- ak ide o stredne ťažkú či ťažkú depresiu, prejavuje sa súčasne aspoň päť z nasledujúcich príznakov, pričom sa objavujú každý deň a pretrvávajú počas väčšiny dňa, a to aspoň 2 týždne (alebo 1 týždeň, ak ide o dieťa alebo mladistvého):
- anhedónia – výrazný pokles záujmu o akékoľvek činnosti a strata radosti zo svojich záľub, z fyzických pôžitkov i príjemných zážitkov
- depresívne nálady, najmä ráno,
- únava a nedostatok energie,
- pocity zbytočnosti, neschopnosti a viny,
- poruchy sústredenia, neschopnosť rozhodovať sa,
- nespavosť alebo, naopak, chorobná spavosť,
- opakujúce sa myšlienky na smrť alebo samovraždu, pocit nepokoja, nervozita alebo, naopak, spomalenie – retardácia,
- významný pokles alebo nárast hmotnosti (rozdiel viac ako 5 % za mesiac).
- okrem psychických problémov môže depresia mať aj fyzické prejavy, ako je bolesť na hrudníku, búšenie srdca, žalúdočná nevoľnosť, závraty, problémy so spánkom, vyčerpanosť, zmeny hmotnosti a chuti do jedla
- depresia tiež môže zhoršiť bolesti chrbta, kĺbov a svalov
- pacient však nemusí mať všetky tieto príznaky naraz. Podľa množstva a závažnosti príznakov sa potom depresia klasifikuje ako ľahká, stredne ťažká a ťažká (hlboká)
- ľahká depresia sa prejavuje aspoň dvoma alebo troma zo spomenutých príznakov. Človeka síce trápi, ale je schopný vykonávať väčšinu každodenných činností. Väčšinou je zvládnuteľná formou ambulantnej starostlivosti a niekedy užívanie antidepresív nie je nutné. Treba však pamätať na to, že sa musí liečiť, sama sa v krátkom čase nezlepší ani nezmizne
- stredne ťažká depresia sa prejavuje štyrmi alebo viacerými z uvedených príznakov a pri pokračovaní v každodennej činnosti má pacient dosť veľké ťažkosti. Vyžaduje podávanie antidepresív
- ťažká (hlboká) depresia sa vyznačuje mnohými výraznými duševnými i fyzickými symptómami. Typická je strata sebadôvery a pocity bezcennosti a viny. Časté sú samovražedné myšlienky a činy. Hlboká depresia s psychotickými príznakmi je typická vznikom halucinácii, bludov. Charakterizuje ju psychomotorická retardácia, chorobná duševná strnulosť, úplná strata duševnej a telesnej aktivity, čo znemožňuje bežné sociálne aktivity. Život môže ohroziť samovražda, dehydratácia alebo hladovanie. Podávanie antidepresív je nevyhnutné. Väčšinou je potrebná aj hospitalizácia.
Ako sa prejavuje anhedónia?
- ľudia s anhedóniou sami seba opisujú ako citovo plochých, prázdnych, neschopných radosti a pozitívnych emócií. Zdá sa im, že nedokážu správne reagovať na príjemné podnety či niečo cítiť
- najčastejšie sa charakterizuje ako „strata schopnosti tešiť sa“. Vyúsťuje do poklesu až straty motivácie uskutočňovať všetky alebo takmer všetky aktivity, ktoré obvykle vyvolajú potešenie, čo sa prejaví ako redukcia záujmov, až úplný nezáujem o čokoľvek v živote. Chýba pri nej emočná reaktivita aj na podnety, ktoré obvykle vyvolávajú radosť
- niektorí odborníci rozlišujú dva typy anhedónie: telesnú a sociálnu
- telesná anhedónia: neschopnosť prežívať potešenie a uspokojenie v telesnej sfére (jedenie, dotyky, sexuálne aktivity)
- sociálna anhedónia: neschopnosť prežívať potešenie vo vzťahoch a v záľubách
- má neurobiologickú podstatu. Vzniká zrejme pri poruche mozgového systému odmeny, ktorá vedie k obmedzenej schopnosti emocionálne reagovať a podmieňuje stav, pri ktorom je ťažké z čohokoľvek sa potešiť. Stráca sa motivácia vyhľadávať potešujúce zážitky. Človek ich nevyhľadáva ani neprežíva. Porušené sú obe úrovne prežívania radosti – apetitívna aj konzumačná
- je veľkou záťažou pre vzťahy v rodine i v okolí chorého. Častá je izolácia od okolia. Človek s anhedóniou dokáže viac či menej fungovať, no chýba mu pocit uspokojenia, radosti zo života.