Otázky a odpovede: O strese. Zvládanie stresu podľa krvných skupín

Koľko stresu v sebe dokážete dusiť, ako naň reagujete, ale aj ako rýchlo sa s ním viete vyrovnať, závisí od mnohých faktorov. Jedným z nich je aj spojitosť s jednotlivými krvnými skupinami.

18.06.2015 06:00
stres, hlava, bolesť hlavy, migréna Foto:
Ilustračné foto.
debata

Niektorí ľudia dokážu zvládať stresové situácie s nadhľadom, iným môže aj malý problém spôsobiť značnú nerovnováhu. Stupeň zvládania záťaže má prepojenie s genetickými vlohami. Medzi niektorými génmi prebieha ustavičná vzájomná hra a takáto hra prebieha aj medzi génmi krvnej skupiny a génmi, ktoré ovládajú naše reakcie na stres. Ak žijete pod stálym stresom alebo prežívate stres pomerne často, myslite na genetické predispozície k určitým stresovým reakciám.

Skupina 0
Ľudia s touto krvnou skupinou majú tendenciu počas stresových situácií vylučovať väčšie množstvo katecholamínov, noradrenalínu a adrenalínu. Problémy s rozkladom katecholamínov spôsobujú, že im dlhšie trvá, kým sa zo stresu zotavia. Nízke hodnoty enzýmu manoaminooxidáza v krvných doštičkách sú zodpovedné za deaktiváciu adrenalínu a noradrenalínu, čo sa spája so psychickými problémami (sexuálni násilníci majú najnižšiu hladinu), s patologickým hráčstvom, negativizmom, verbálnou agresiou, impulzívnosťou, vyššou konzumáciou tabaku, alkoholu, drog. Ľudia s nízkou hladinou tohto enzýmu sa prejavujú ambiciózne, netrpezlivo a súťaživo. Ľudia s krvnou skupinou 0 reagujú na problémy emotívnejšie, agresívnejšie a ľahko sa rozčúlia. Majú sklony k náladovosti, extrovertnému a organizátorskému správaniu.

Skupina A
Stres má tendenciu u ľudí s „áčkom“ vytvárať viac adrenalínu, pričom má najvyššiu schopnosť ho rozkladať a eliminovať. V stresových situáciách nastáva nadprodukcia kortizolu, čo spôsobuje nadmerne intenzívne reakcie na stres a trvá dlhší čas, kým stres pominie. Ľudia s krvnou skupinou A môžu častejšie trpieť poruchami spánku, úzkostnými stavmi, hystériou, introvertnosťou, zvýšenou hustotou krvi a zníženou imunitou.

Skupina B
Títo ľudia sú náchylní sa nerovnováhu, ktorú stres vyvoláva. Zároveň však reagujú pozitívne na techniky redukujúce stres, ako je napríklad meditácia, relaxácia a ďalšie iné. Ich schopnosť dostať sa do rovnováhy súvisí so schopnosťou rýchlo odbúravať oxid dusnatý, čo priaznivo pôsobí na kardiovaskulárny systém. V stavoch nerovnováhy sa môžu vyskytnúť nadmerné reakcie na stres, letargia alebo nedostatok motivácie.

Skupina AB
Krvná skupina AB je v mnohých smeroch podobná skupine A, ale v reakciách na stres sa približuje skôr ku skupine 0. Nižšia hladina enzýmu manoaminooxidáza spôsobuje zvýšenú hladinu katecholamínov pri strese, čo sa prejavuje pocitmi hnevu a ohrozenia v kontakte s cudzími ľuďmi a extrémnou introvertnosťou. Vďaka antigénu B má schopnosť skupina AB odbúravať oxid dusnatý, z čoho vyplýva, že sa ľudia s touto krvnou skupinou vedia zo stresu dostať pomerne rýchlo vďaka technikám redukujúcim stres. V stave nerovnováhy môže mať aj skupina AB prehnané reakcie na stres.

Zdroj: zivotbezstresu.sk

Otázky a odpovede

Čo spôsobuje oxidačný stres?
Oxidačný stres je spôsobený nerovnováhou v našom tele. Nadmerné množstvo voľných radikálov vedie k tomu, že ich antioxidanty nestíhajú dostatočne rýchlo zneškodňovať. Bunky sú tak rýchlejšie poškodzované, než ich stíha telo opravovať. Keď voľné radikály poškodia DNA a bunka ju nestihne opraviť, môže z nej postupne vzniknúť napríklad rakovinová bunka. Voľné radikály sa okrem nádorových ochorení podieľajú na vzniku a rozvoji aj mnohých ďalších chorôb (srdcovo-cievnych, pľúcnych, ochoreniach tráviaceho traktu, cukrovke, Alzheimerovej a Parkinsonovej chorobe a podobne).

Odkiaľ prichádzajú voľné radikály?
Voľné radikály si naše telo bežne vytvára samo. Okrem toho ich denne zvonku prijme obrovské množstvo, a to napríklad vplyvom žiarení (UV, RTG, v menšej miere elektromagnetické z televízie, rádia či telefónu), ale aj stresu, fajčenia, znečisteného prostredia a mnohých ďalších faktorov. I keď sa im často pripisujú len negatívne účinky, pravdou je, že ich potrebujeme k ochrane pred cudzorodými látkami, dokážu aktivovať viaceré enzýmy a sú tiež súčasťou reprodukčného procesu.

Ako znížiť oxidačný stres?

Vo veľkej miere ho ovplyvňuje naša životospráva. Nie je to ako so stresom, keď nás nadmerná únava či podráždenosť upozornia, aby sme zvoľnili tempo. Oxidačný stres na sebe nebadáme, pretože sa navonok neprejavuje. Poznáme však riziká, ktoré prispievajú k jeho vzniku. Prevencia tak spočíva v ich eliminovaní a tiež dopĺňaní antioxidantov. Veľkým rizikom je fajčenie, a to i pasívne. Nebezpečné tiež môže byť silno znečistené ovzdušie či nadmerné vystavovanie sa rôznym typom žiarenia. Ak ste málo aktívny, či dokonca trpíte obezitou, mali by ste do svojho programu zaradiť nejaký pohyb. Možno totiž predpokladať, že vaše telo má menej obranných enzýmov, ktorých úlohou je znižovať oxidačný stres. Každý človek má vrodený systém antioxidačnej kontroly tvorený viacerými antioxidantmi, ktoré sú zodpovedné za udržanie rovnováhy v tele. Najlepším zdrojom antioxidantov je potrava bohatá na vitamíny (najmä A, C a E), minerály (zinok, mangán, selén, železo) a ďalšie látky s antioxidačnými účinkami (karotenoidy, polyfenoly, fytoestrogény). Siahnuť tak môžete po citrusovom ovocí, farebnej zelenine, čiernom a zelenom čaji, strukovinách, cereáliách, mliečnych výrobkoch, orechoch, červenom víne, mäse a olejnatých rybách. V prípade, že sa rozhodnete pre výživové doplnky, rozhodne neplatí, že čím viac, tým lepšie. Aj keď antioxidanty pôsobia len pozitívne, riaďte sa vždy odporúčanými dennými dávkami.

Môže stres spôsobiť aj nadmerný hluk?
Hluk sa čoraz častejšie stáva stresujúcim faktorom v mnohých situáciách. Aj keď má zvuk veľmi významný vplyv na našu psychickú pohodu, po prekročení určitej hranice, ktorá je u každého iná, nastáva presne opačný efekt. Zvuk, teda v tomto prípade hluk, nás obťažuje, ruší a dostáva nás do nepohody. Spočiatku je človek mrzutý a podráždený, čo postupne prerastie do neschopnosti koncentrovať sa, zlosti až stresu. Najmä citlivejší ľudia sa kvôli hluku dokážu prepracovať až k hnevu, napätiu, nervozite, menejcennosti a úzkosti. Hluk netreba podceňovať, jeho dlhodobé pôsobenie môže viesť až k chronickej únave, syndrómu vyhorenia, ako aj k psychickým a zdravotným problémom. Stačia tri hodiny nadmerného hluku, aby telo začalo vyplavovať viac adrenalínu a kortizolu a spustilo tak stresovú reakciu.

© Autorské práva vyhradené

Facebook X.com debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #stres #otázky a odpovede #krvné skupiny