Ako ale v dnešnej dobe, keď je málo voľných pracovných miest, odmietnuť prácu nadčas? Rozhodne je lepšie sa nepremáhať. Ak pracujete viac ako 55 hodín týždenne, zvyšujete si pravdepodobnosť ochorenia alebo infarktu o 10 až 33 %.
Veci z londýnskej UCL tejto téme venovali rozsiahlu štúdiu, ktorú zverejnil časopis Lancet. V prvej fáze analyzovali údaje z 25 publikovaných, ale aj nepublikovaných štúdií, ktoré sa zaoberali sledovaním viac ako 600-tisíc európskych, amerických a austrálskych mužov a žien počas obdobia dlhšieho ako 8 rokov. Autori štúdie porovnávali počet týždenne odpracovaných hodín s pravdepodobnosťou ochorenia srdca. Potvrdili to, čo sa predpokladalo už skôr. Príliš veľa práce škodí!
Bez ohľadu na faktory ako je vek, pohlavie či sociálna situácia má ten, kto trávi v zamestnaní viac ako 55 hodín týždenne alebo pracuje viac ako 9 či 10 hodín denne vrátane sobôt, o zhruba 13 % vyššie riziko srdcovo-cievneho ochorenia ako zamestnanec, ktorý pracuje osem hodín denne, päť dní v týždni.Podobné, avšak ešte viac alarmujúce výsledky sa ukázali v druhe fáze, keď vedci analyzovali 17 predchádzajúcich výskumov týkajúcich sa zhruba 530-tisíc osôb. Tie boli sledované v priemere 7 rokov, keď sa hodnotili účinky nadmerného pracovného vyťaženia na infarkt. Aj keď sa prihliadalo aj na ďalšie faktory, ktoré zvyšujú riziko infarktu, vrátane vysokého tlaku, sedavého spôsobu života a pitia alkoholu či fajčenia, mali „pracanti“ o 33 % vyššiu pravdepodobnosť infarktu ako tí, ktorí pracovali obvyklý počet hodín v týždni.
Práca má teda na človeka negatívny vplyv, ako toxická látka: so zvyšujúcim sa počtom hodín strávených v zamestnaní rastie priamo úmerne aj riziko infarktu. Stačí napríklad pracovať 41 až 48 hodín týždenne a pravdepodobnosť infarktu vzrastie o 10 %. Ak pracujete 8 hodín 6 dní v týždni, je toto riziko vyššie už o 27%. Dôvody nie sú celkom známe, ale vedci sa zhodujú, že na ľudí, ktorí denne vysedávajú príliš veľa hodín v práci, negatívne pôsobí dlhšia doba sedenia a príliš veľa stresu. Sledovaní boli iba ľudia pracujúci ako úradníci, neznamená to teda, že všetko, čo bolo uvedené, platí rovnakou mierou pre robotníkov alebo manažérov, ktorí sú spokojní so svojou kariérou.
„Práca nadčas je medzi pracujúcimi veľmi rozšírenou praxou: napríklad v Turecku pracuje 43 % zamestnancov viac ako 50 hodín týždenne. V členských krajinách Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) pracuje 12 % mužov a 5 % žien viac ako 50 hodín týždenne,“ cituje taliansky denník Corriere della Sera Urbana Janlerta z univerzity vo švédskom Umea. V niektorých štátoch podľa neho existujú predpisy, ktoré majú obmedziť nadmerný počet pracovných hodín. Janlert upozorňuje, že napríklad v EÚ platí nariadenie, ktoré zaručuje právo nepracovať v priemere viac ako 48 hodín týždenne. „Uplatňuje sa ale málo, čo by malo ľudí, ktorí sa našli vo výsledkoch tejto štúdie, znepokojovať,“ zdôraznil Janlert.
A tak, aj keď môžete zarobiť o niečo viac, je predsa len lepšie to s nadčasmi nepreháňať. Ide predsa o zdravie.