Foto: Dana Závadová
Dokonca sa pod ňou aj triasla „stolička“ – všetkým alternatívnym liečiteľom hrozilo odstavenie.
Predtým, ako ste sa dostali k homeopatii, žili ste zrejme úplne „obyčajným“, bežným životom – ako väčšina ľudí. Niečo sa zrejme stalo, vo väčšine prípadov to tak býva, kedy človek začne hľadať za vecami hlbší zmysel…
U mňa to bol skôr prirodzený vývoj. Vyštudovala som matematiku; páčila sa mi v nej tá čistota, logika a zmysel. A život ako taký mi zmysel nedával. Mnohým veciam som nerozumela, strácala som sa, tak som postupne začala hľadať. Po revolúcii sa tu začali objavovať prvé knižky, Silvova metóda…
Prečo sa na tom smejete?
Lebo to bolo určitým spôsobom naivné obdobie. Silvova metóda nie je zlá, ale ja som hľadala akoby návod na život. Mala som pocit, že v živote nájdem niečo také, ako v matematike. Vychádzam z toho, čo zadefinujem. Pochopila som však, že jednoduchý návod na život nenájdem. Nikto mi nepovie „ži takto a budeš osvietená“. Mala som pocit, že nerozumiem svetu, ľuďom. Že všetci vedia, čo v živote robiť, len ja nie.
Vo všetkých oblastiach života?
Komplexne. Na život sa treba pozerať komplexne. Vzťahy a práca, to odráža nás samých.
Homeopatiu ste objavili v čase, keď ste pracovali ako počítačová grafička, vďaka dcére-alergičke.
Hľadali sme alternatívu, aby nemusela užívať lieky. Okrem toho sa mi zdalo, že s alergiou s klasickými liekmi nepohneme. A keďže ma homeopatia okamžite začala fascinovať, rozhodla som sa nazrieť do nej hlbšie.
Neskúmali ste, prečo dcéra vlastne ochorela?
Pred sedemnástimi rokmi? Nie. Také úvahy prinášal život až postupne.
Povedzme, čo je to vlastne tá homeopatia? Veľa ľudí jej stále neverí…
Nevadí (smiech). Homeopatia je alternatívna liečebná metóda. Pomocou guličiek sa vaše telo vráti vlastnými silami do rovnováhy. Spravidla to prebieha jemne. Na rozdiel od klasického lieku, ktorý cítime, ak zaberie, u homeopatík si to ľudia častokrát nevšimnú. Len odrazu príznaky, ktoré ich trápili, nemajú a už nie sú chorí. „Asi to prešlo,“ pomyslia si. Stále nevieme vysvetliť princíp, prečo homeopatia funguje. Možno práve preto jej veľa ľudí neverí.
Možno bude „na vine“ aj zaužívaný program: Keď príde choroba, ide sa k lekárovi. Prípadne: Užijem tabletku.
Ale sú aj ľudia, ktorí sa dnes liečia alternatívne, bylinkami. Dnes už je možností viac a ľudia akosi viac rozmýšľajú, ako kedysi.
Klasického človeka možno odradí aj to, že homeopatiká, ani návštevu homeopatky zdravotná poisťovňa neprepláca. A zrejme ani v budúcnosti nebude.
Boli ste si niekedy vybrať v lekárni sirup proti kašľu? Koľko ste doplácali? Za sirup, tabletky a kvapky do nosa, pokojne aj 20–30 eur. Nemyslím si, že homeopatia je drahšia. Žiaľ, nie je na poisťovňu, hoci v niektorých krajinách to možné je, napríklad vo Švajčiarsku.
Vráťme sa k tomu, že ste začali dcéru liečiť homeopaticky. Liečba bola úspešná, boli ste s ňou spokojné?
Homeopatku sme vyhľadali s alergiou, liečba však mala príjemný vedľajší účinok. Dcéra k nám prestala chodiť v noci do postele, prestala sa báť. To bol prvý moment „objavu“. Liečim alergiu a dieťa je odrazu pokojnejšie. Čo sa to deje? Alergiu sa nám, žiaľ, úplne vyliečiť nepodarilo. Homeopatiká, ktoré na ňu fungujú, v tom čase ešte neboli k dispozícii, homeopatia bola vtedy v našich končinách ešte v plienkach. Zato dnes už máme asi 6 tisíc homeopatík, pričom tá paleta sa neustále rozširuje. Alergiu sa nám však podarilo držať v medziach. Kým dcéra spočiatku kýchala celý rok, aj v zime, akoby mala sennú nádchu, po homeopatickej liečbe ju to držalo asi 2–3 týždne, v najhoršom období. Navyše sme to porovnali s jej kamarátkou. Dve alergičky sa začali liečiť naraz, jedna klasicky, druhá homeopaticky. Kým kamarátka je dnes už astmatička a je na sprejoch, naša dcéra je v poriadku.
Ťažko asi hovoriť o placebo efekte, keď ide o dieťa.
Ťažko hovoriť o placebe, aj keď ide o zvieratá. Aj tie sa liečia homeopaticky. Mimochodom, ja nikomu neodporúčam, aby sa liečil len homeopaticky. Ľudia s ťažkými ochoreniami sa zvyčajne liečia aj klasicky, homeopatia je doplnkom. Vždy.
Dnes sa už zamýšľate nad tým, prečo choroba vznikla?
V prvom rade sa nad tým musí zamýšľať človek sám. Ja mu dávam, čo potrebuje. Pomáham mu s chorobou.
Práve sme preskočili veľký časový úsek. Homeopatia vás zaujala natoľko, že ste sa jej rozhodli hlbšie venovať. Kto sa na Slovensku môže stať homeopatom?
Neexistuje na to zákon. Konkrétne ja robím poradenstvo na živnosť.
Takže každý si môže robiť, čo chce…
Presne tak. V júni mal vyjsť zákon, ktorý mal akúkoľvek alternatívnu medicínu zakázať. Našťastie neprešiel, uvidíme, ako bude situácia postupovať ďalej. Ja som absolvovala 4-ročnú školu, Akadémiu homeopatie a naďalej sa vzdelávam – nechýbam niekoľkokrát do roka na medzinárodných seminároch. Tým chcem povedať, že nemám dvojtýždňový kurz homeopatie.
Ako na vašu, v tom čase ešte len záľubu, reagoval váš manžel?
Doma mi to toleroval, ale nechcel, aby som o tom hovorila vonku (smiech). Bol to preňho šok, čo som chápala. Keď som však neskôr chcela homeopatiu študovať, podporoval ma. Neskôr sa zmienil: „Potom, keď budeš homeopatka…“ Prekvapilo ma to, pretože to nebol môj cieľ, homeopatia ma „len“ zaujímala. Spýtala som sa ho, či by mu neprekážalo, ak by som bola homeopatka, na čo odpovedal, že by bola škoda, keby som sa ňou nestala, keď mi to tak ide…
Čo všetko možno homeopatiou vyliečiť a naopak, na ktoré diagnózy je už prikrátka?
Liečiť sa ňou dá takmer všetko, pokiaľ nie sú v tele degeneratívne zmeny. Ťažké ochorenia, ako som už spomínala, liečime súbežne s klasickou medicínou. Poriadny homeopat nikdy nenavrhne: „Prestaňte brať lieky.“ Vyčíta sa to alternatívnym liečiteľom, ktorí robia „pokusy“ na onkologických pacientoch. Mnohí z nich chemoterapiu neodporúčajú.
Vo svojej vizitke máte uvedené: „Klasická homeopatka“. Existujú aj iné druhy homeopatie?
Áno. Klasická sa ťahá od myšlienok zakladateľa Samuela Hahnemana. Do úvahy sa berie kompletne celý človek a podstatou je používať jeden liek v jednom čase. Nedostanete teda kombináciu guličiek, ale jeden liek, pričom situáciu pozorujeme. Sú aj homeopati, ktorí ordinujú na soplík to, na kašeľ ono a na bolesť ucha zas čosi iné.
Pripomína mi to Bachovu kvetovú terapiu.
Bachova terapia je veľmi podobná! Sú v nej trochu jemnejšie lieky, ktoré sa kombinujú do kvapiek. Túto terapiu niekedy používam ako doplnok.
Predpokladám, že s homeopatiou je to ako s akupunktúrou. Nemusíme jej veriť, aj tak nám pomôže.
Samozrejme. Homeopatii nemusíte veriť, ale musíte chcieť spolupracovať. Muž príde preto, že sa chce liečiť. Nemala by ho priviesť manželka. To nie je ideálna cesta.
Takýchto pacientov odmietate?
Už sa mi to stalo. Lebo potom to pôsobí tak, že ten človek príde a hodí svoj problém na mňa s tým, že „ukážte, čo viete“. Klient by mal byť ochotný zamyslieť sa nad mojimi otázkami, odpovedať mi na ne. Týmto spôsobom ja nájdem, čo potrebuje. Aj kontroly majú zmysel – potrebujem vedieť, čo sa zmenilo, pretože ja sa tiež nemusím na prvýkrát trafiť.
Ceste k homeopatovi spravidla predchádza nespokojnosť klientov – u lekárov už nepochodili. Hovorí to aj vaša prax?
Je to tak. Ale mám aj iných klientov. Napríklad matky, ktoré začínajú o deti viac dbať a nechcú, aby neustále užívali antibiotiká.
Foto: Dana Závadová
Aký máte názor na antibiotiká vy, keď sme už pri tej téme?
Antibiotiká sú úžasný objav. Vymyslené boli s cieľom zachraňovať životy, lebo účinkujú skutočne rýchlo. Keď je imunitný systém v zlom stave, treba zasiahnúť. Sú skvelé, prečo nie? Ale zdajú sa mi zbytočné na „zelený soplík“. Problémom je vznik rezistentných baktérií. Ak by sme ich používali s rozumom, vydržali by nám dlhšie a dlhšie by zachraňovali naše životy.
Pavlína Hollá (47)
Vyštudovala MFF UK, odbor počítačová grafika. Od roku 2010 pracuje ako klasická homeopatka. Miluje život, zaujíma ju harmonická strava, taj-či a joga. Viac o nej a jej práci možno nájsť na webovskej stránke www.mojahomeopatka.sk