Aj ako forma mučenia
Málo spáva takmer každý tretí človek. Predovšetkým mladí ľudia, ktorí sú „pyšní“ na to, že dospávajú prebdenú, prehýrenú noc. Veď to k mladosti patrí. Ale pozor! Nedostatok spánku nášmu telu ubližuje a škodí mu. Vo viacerých ohľadoch, netýka sa to, samozrejme, len krásy, o ktorej je už dlho známe, že spánok jej len prospieva. Za všetko hovorí fakt, že sa nedostatok, resp. zákaz spánku v stredoveku používal ako forma mučenia.
Náladový a nesústredený
17-ročný Randy Gardner sa v 60-tych rokoch podieľal na vedeckom experimente, v ktorom sa mal pokúsiť 264 hodín (11 dní) nezažmúriť oko. Už po 24 hodinách sa nemohol sústrediť, ťažké bolo aj uchopiť do rúk nejakú vec. Všetko mu z tých drevených rúk padalo. Tretí deň bol náladový a nekoordinovaný. Napokon mal problémy s krátkodobou pamäťou (uprostred činnosti zabudol, čo robil), nastúpila paranoja, dokonca aj halucinácie.
Bunky sa obnovujú v spánku
Po tom, ako začal znova pravidelne spávať, všetko sa znovu dostalo do normálu a jeho telo fungovalo ako predtým. Dodajme však, že rovnako nepriaznivé pre naše telo je aj so spánkom to preháňať, dopriať si ho viac, ako je potrebné. Aj to má dlhodobé a nebezpečné dôsledky na náš organizmus, vzhľadom na to, že obnova buniek sa odohráva v spánku. Kto veľa vylihuje (so zavretými očami), riskuje rôzne ochorenia, do tejto skupinky patrí aj predčasné starnutie, ale aj znížený výkon mozgu.
Cukrovka aj ťažká obezita
Vráťme sa opäť k „zaujímavejšiemu“ nedostatku spánku. Týka sa zrejme väčšej väčšiny, ako extrém s vyspávaním. Je vedecky dokázané, že dôsledkom krátkeho spánku je zlá nálada, chabá koncentrácia, zlá schopnosť učiť sa, zhoršenie pamäti… Neskôr nastúpia zápaly, vysoký krvný tlak, ale aj hormonálne zmeny, nehovoriac o tom, že chronický nedostatok spánku môže spôsobiť cukrovku a ťažkú obezitu. Aj pravdepodobnosť srdcového infarktu sa zvyšuje, a to až o neuveriteľných 450 percent. Príliš málo spánku nás teda môže stáť aj život. Vôbec nepreháňame.
Koľko je dosť?
Vieme, ale pre istotu si to znovu pripomeňme. Dospelý človek by mal spať 7–8 hodín, násťroční 9–10 hodín, menšie deti desať hodín, pričom batoľatá môžu prespať aj 18 hodín. Seniori potrebujú 7–8 hodín, ale keďže sa v noci často prebúdzajú, odporúča sa doplniť tento deficit poobedňajším zdriemnutím.