Tretina Slovákov nezvláda stres. Je spúšťačom depresie

, 06.12.2015 06:00
stres
Dlhodobé vystavovanie organizmu stresovým podmienkam môže negatívne ovplyvniť naše zdravie. Autor:

Viac ako tretina Slovákov sa nedokáže vyrovnať so stresovou situáciou, pričom zvýšenému stresu čelia až siedmi z desiatich. Vyplýva to z prieskumu na vzorke vyše tisíc Slovákov s priemerným vekom 49 rokov, ktorý uskutočnil Inštitút stresu.

Najhoršie výsledky dosiahli ľudia vo vekovej kategórii tesne pred dôchodkom. Nielenže sú vystavení najväčšiemu stresu, ale ich schopnosť zvládnuť stresové situácie je najslabšia.

Rýchle životné tempo spôsobuje, že stres dnes vnímame ako prirodzenú súčasť nášho života. Pritom dnes už každý vie, že dlhodobé vystavovanie organizmu stresovým podmienkam môže negatívne ovplyvniť naše zdravie. „Pri extrémnom strese aj päťnásobne stúpa tepová frekvencia,“ tvrdí vedúci Inštitútu stresu psychológ Karol Kováč. Schopnosť vyrovnávať sa so stresom u Slovákov vyšetrovali s pomocou metódy HRV, variability pulzovej frekvencie, s pomocou ktorej je možné odhadnúť mieru stresu a našu schopnosť relaxovať.

Podľa MUDr. Kataríny Babinskej, PhD., z Fyziologického ústavu LFUK v Bratislave stres vyvoláva v ľudskom tele reakciu, pri ktorej sa aktivuje mozog, žľazy s vnútorným vylučovaním, nervový aj imunitný systém. Organizmus sa totiž pripravuje na zvládnutie záťažovej situácie, v minulých dobách išlo často o útok alebo útek. Prehlbuje sa dýchanie, stúpa srdcová frekvencia, zvýši sa prekrvenie kostrového svalstva, stúpa hladina cukru v krvi. Ak sme takýmto podnetom vystavení dlhodobo, organizmus sa vyčerpáva a stres sa v konečnom dôsledku podieľa na rozvoji rôznych civilizačných chorôb.

Dávku stresu, ktorá zlepšuje výkon a produktivitu, dokonca navodzuje príjemný, pozitívny a vzrušujúci pocit, nazývame eustres. Naopak, distres je jeho odvrátená tvár, dôležitý faktor predčasného vzniku rôznych chorobných procesov v podobe vysokého krvného tlaku, žalúdočných vredov, bolestí hlavy, porúch imunity. Okrem tela však dlhodobý stres negatívne vplýva aj na ľudskú myseľ a okrem podráždenosti, zlosti a nesústredenosti je často spúšťačom rôznych psychických porúch ako úzkosť či depresia. A tých stále pribúda.

Tieto zistenia potvrdzujú aj štatistické údaje zdravotnej poisťovne Dôvera. „V posledných rokoch sme zaznamenali rastúci pocit poistencov s duševnými poruchami alebo poruchami správania sa. Pribúda počet užívateľov liekov na psychiku, ale aj návštev psychiatra. Nárast sa začína vo veku 31–40 rokov, ale suverénne najviac problémov tohto druhu majú ľudia od 51 do 60 rokov,“ tvrdí generálny riaditeľ Dôvery Ing. Martin Kultan. Psychiatri poistencom Dôvery ročne predpíšu zhruba milión balení liekov, pričom spotreba kontinuálne rastie. Za minulý rok to vychádza takmer na jedno balenie liekov na jedného poistenca!

Podľa krajského odborníka na psychiatriu a primára psychiatrického oddelenia nemocnice v Rimavskej Sobote Petra Korcsoga je však realita ešte horšia, ako ukazujú údaje. „Reálne je nárast podľa mňa oveľa výraznejší. Predovšetkým výskyt úzkostných porúch a závislostí, ktoré si vyžadujú liečbu, je niekoľkonásobný,“ uvádza. Vysoký výskyt duševných problémov medzi ľuďmi pred šesťdesiatkou ho neprekvapuje, podľa neho nezamestnanosť, sťažené uplatnenie sa na trhu práce a častejšie telesné ochorenia robia túto skupinu ľudí veľmi zraniteľnou. Psychiatra vyhľadávajú menej často muži, tí sa snažia riešiť problémy skôr u internistov, gastroenterológov či neurológov. Jeden z hlavných príznakov depresie je aj neschopnosť prežívať radosť. Hovorí sa tomu „anhedónia“, pojem je odvodený z gréckeho „hedone“, čo znamená radosť, potešenie.

Nediagnostikovaná a neliečená depresia nielenže spôsobuje človeku utrpenie, ale môže viesť až k samovražednému konaniu. Dá sa úspešne liečiť. „Anhedóniou nazývame jeden z hlavných príznakov depresie, teda neschopnosť prežívať radosť. Pacientovi výrazne znižuje kvalitu života, zasahuje do jeho vzťahov s okolím, rodinou, priateľmi, cíti sa nepochopený, býva podceňovaný, často sa izoluje. Súčasná moderná antidepresívna liečba môže pomôcť aj pacientom s anhedóniou,“ tvrdí MUDr. Ľubomíra Izáková, PhD., prezidentka Slovenskej psychiatrickej spoločnosti. Základom boja proti stresu a proti duševným chorobám je pravidelná fyzická aktivita, udržiavanie priateľstiev, pestovanie osobných záujmov, nepreceňovanie úspechov ani prehier, dostatok odpočinku, zdravý životný štýl. Dôležité je vedieť nájsť v každom dni, udalosti či človeku niečo pekné. Mať niekoho rád skutočnou, nepredstieranou láskou. A nebrániť sa smútku – patrí k životu.

Som ok?

Zakrúžkujte prosím jednu z odpovedí s počtom bodov od piatich po nulu na každý z piatich stavov/pocitov, ktorý ste prežívali v poslednom období (dva týždne až jeden mesiac dozadu). Vyššie číslo znamená vždy lepšie pocity. Následne všetky hodnoty zrátajte, vynásobte štyrmi a dostanete číslo v rozpätí od 0 do 100. Štyri štvrtiny, čiže hodnoty nad 25, 50, 75 oddeľujú jednotlivé pásma rizika, resp. nutnosti lekárskej intervencie (návšteva psychológa alebo psychiatra). Čím nižšie číslo, tým vyššia je nutnosť vyhľadať odborníka. Hodnoty pod 40, resp. 30 sa označujú ako jednoznačne vyžadujúce zásah odborníka.

Pocity – ako často? Vždy Väčšinou Skôr áno ako nie Skôr nie ako áno Niekedy Nikdy
Mám dobrú náladu a cítim sa ok 5 4 3 2 1 0
Cítim sa pokojný a uvoľnený 5 4 3 2 1 0
Som aktívny a plný energie 5 4 3 2 1 0
Zobúdzam sa svieži a oddýchnutý 5 4 3 2 1 0
Môj každodenný život je naplnený zaujímavými činnosťami 5 4 3 2 1 0
(Zdroj testu: Liga za duševné zdravie)

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#dôchodok #depresia #úzkosť #stres
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku