Alzheimerova choroba: Keď mozog rýchlo starne

Alzheimerova choroba je najčastejšou formu demencie, ktorá je príčinou 50 až 60 % prípadov demencie. V roku 2015 ňou trpelo až 46,8 milióna ľudí na celom svete. Podľa odhadu WHO sa ich počet každých dvadsať rokov zdvojnásobí – v roku 2050 sa odhaduje nárast počtu pacientov až na 131,5 milióna. Jedným z dôvodov je aj zvyšujúci sa vek populácie. Na Slovensku neexistujú presné štatistiky o výskyte ochorenia, ale odhaduje sa, že chorobou trpí takmer 60-tisíc pacientov. Predpokladá sa, že v roku 2040 vzrastie počet chorých až trojnásobne na 180-tisíc.

Prečo u niekoho choroba prepukne a u iného nie, stále nie je známe. Jej výskyt však narastá s vekom. Demencia sa vyskytuje u každého 20. človeka nad 65 rokov. Po 80. roku života je to každý piaty človek. Alzheimerova choroba sa výnimočne môže prejaviť už okolo tridsiatky.

A podľa nemeckých vedcov by sa ochorenie dalo zistiť o desiatky rokov skôr, ako prepukne. V štúdii publikovanej v časopise Science sa uvádza, že vedci vyvinuli test, ktorý odhalí genetické riziko ochorenia u ľudí vo veku 18 až 30 rokov. Odborníci z centra pre neurodegeneratívne choroby v Bonne predložili skupine ľudí vo veku od 18 do 30 rokov úlohu, aby našli cestu virtuálnym bludiskom. Osoby s vyšším genetickým rizikom ochorenia prechádzajú bludiskom odlišne od ostatných a prejavuje sa u nich obmedzená funkcia mozgových buniek potrebných pri hľadaní orientácie v priestore, píše sa v správe ČTK. „Naše výsledky môžu poskytnúť nový rámec pre výskum Alzheimerovej choroby,“ uviedol v štúdii nemecký tím, ktorý viedol Lukas Kunz.

Kým sa však nájde príčina ochorenia, ale najmä účinná liečba, pacienti, ale aj ich opatrovatelia sa musia vyrovnať s rôznymi predsudkami a mýtmi, ktoré spôsobujú, že pacienti s demenciou sa k lekárovi dostanú oveľa neskôr, ako by bolo potrebné, pretože spoločnosť vníma zabúdanie ako prirodzenú súčasť starnutia. Práve preto vznikol projekt odborníkov z Centra Memory – Spolu proti demencii.

„Cieľom projektu je informovať verejnosť o Alzheimerovej chorobe ako o najčastejšej forme demencie, o jej príznakoch a štádiách, o potrebách pacientov, o spôsobe zvládania prejavov ochorenia a v neposlednom rade o prevencii a možnostiach včasnej diagnostiky,“ približuje ciele projektu riaditeľka Centra Memory Mária Čunderlíková. "Chceme sa zamerať na odbúravanie predsudkov voči ľuďom s Alzheimerovou chorobou, naučiť rodinných príslušníkov a opatrovateľov, aké sú špecifiká správania pacientov a aké majú potreby. Chceme odstrániť mylné predstavy o demencii. Dôraz kladieme aj na preventívne opatrenia, ktoré postup ochorenia spomalia,“ dodala.

Súčasťou kampane je aj spustenie webovej stránky www.spoluprotidemencii.sk. „Stránka je základnou informačnou platformou o demencii, ktorá na Slovensku doteraz chýbala. Užívateľ sa dozvie, čo je demencia, ktoré choroby zahŕňa, ako sa tieto ochorenia prejavujú a ako prebieha liečba. Stránka bude informovať aj o tom, ako sa dá znížiť riziko demencie už počas aktívneho života. Chceme u užívateľov zachytiť problémy s pamäťou ešte pred tým, ako sa prejaví vážna porucha,“ povedala Darina Grniaková, projektová manažérka Centra Memory. „Cieľom stránky je informovať a destigmatizovať,“ dodala Grniaková.

Kde nájdem pomoc

• V prípade, že pociťujete problémy s pamäťou alebo ste ich postrehli u blízkej osoby, odporúčame vám ísť sa poradiť. Ak už máte diagnostikovanú demenciu vy alebo váš príbuzný, existujú viaceré služby, ktoré môžete využiť.
• Všeobecný lekár – ak idete k lekárovi na prehliadku, spomeňte mu, že začínate pociťovať problémy s pamäťou. Môže vám urobiť orientačný test alebo vám odporučiť špecialistov vo vašom okolí, ktorí vám pomôžu;
• Klinický psychológ – vyšetrí vám pamäť a iné poznávacie funkcie. Zistí, či sú na dobrej úrovni alebo je u vás podozrenie na demenciu. Na základe výsledku testov vás pošle na vyšetrenie k neurológovi alebo psychiatrovi;
• Neurológ alebo psychiater – sú zodpovední za potvrdenie diagnózy na základe vyšetrenia krvi a mozgu a taktiež sú tými odborníkmi, ktorí vám v prípade potvrdenia určitého typu demencie predpíšu lieky;
• Centrum vo vašom meste, ktoré sa zaoberá poruchami pamäti – niektoré centrá zastrešujú viacerých odborníkov, ktorí vám spravia všetky vyšetrenia potrebné na určenie diagnózy (psychológov, liečebných pedagógov, psychiatrov, neurológov). Niektoré z nich poskytujú taktiež bezplatné vyšetrenie pamäti.
• Ak vy alebo váš príbuzný máte demenciu – okrem liekov, ktoré vám predpísal lekár, máte možnosť využiť nefarmakologické prístupy v liečbe demencií. Rozličné terapie a aktivizácia môžu veľmi efektívne doplniť liečbu liekmi. Hoci bývate doma, niektoré zariadenia vám umožnia prísť na hodinu tréningu pamäti, arteterapie alebo iných terapií. Zistite u vášho lekára, v centrách pre seniorov, denných stacionároch alebo centrách zameraných na poruchy pamäti, či nie je takáto ponuka aj vo vašom meste.
• Ak potrebujete komplexnú starostlivosť: máte možnosť využiť sociálne služby vo vašom okolí – opatrovateľská služba, denné centrum, 24-hodinová starostlivosť – centrá, ktoré umožňujú dlhodobý pobyt a starostlivosť o ľudí s demenciou. Na Slovensku funguje niekoľko podporných skupín pre rodiny s Alzheimerovou chorobou, ktoré zastrešuje Slovenská Alzheimerova spoločnosť. Podporné skupiny sa stretávajú v týchto mestách: Bratislava – Slovenská Alzheimerova spoločnosť; Banská Bystrica – Spoľach o.z.; Levice – Aptet, n.o.; Banská Štiavnica – Domov Márie; Rožňava – Subsidium.

Koho choroba najčastejšie postihuje?

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) patrí demencia Alzheimerovho typu medzi jedno z 10 najčastejších príčin úmrtí. So starnutím obyvateľstva riziko vzniku ochorenia rastie a jeden z 20 ľudí starších ako 65 rokov trpí touto chorobou. Medzi ďalšie rizikové faktory sa zaraďujú: pozitívna rodinná anamnéza, ženské pohlavie, genetická záťaž, úrazy hlavy, vysoký krvný tlak, zvýšená hladina cholesterolu, zvýšená hladina homocysteínu, poruchy prekrvenia mozgu a vzdelanie. Alzheimerovou chorobou trpí približne dvakrát viac žien nad 65 rokov ako mužov. Tento rozdiel sa však nevysvetľuje len dlhovekosťou žien, ale aj tým, že ochorenie je u žien spojené s nedostatkom hormónu estrogénu po menopauze. Rizikovým faktorom je aj nízka mentálna aktivita.

Globálne dosahy
V roku 2015 trpelo demenciou 46,8 milióna ľudí na svete, z toho 22,9 milióna v Ázii, 10,5 milióna v Európe, 9,4 milióna v Amerike a 4 milióny v Afrike. Vyspelé štáty považujú toto ochorenie právom za vážny a nákladný problém. Náklady na zdravotnú a sociálnu starostlivosť o ľudí s demenciou sa takmer rovnajú súčtu nákladov na rakovinu + srdcovo cievne ochorenia + cievne mozgové príhody. Celosvetovo náklady na liečbu demencie v roku 2015 predstavovali 818 miliárd USD (priame náklady na zdravotnú starostlivosť predstavujú 20 %, náklady na sociálnu starostlivosť 40 % a ďalších 40 % tvoria náklady na opateru). Predpokladá sa, že v roku 2018 to bude už 1 bilión USD a do roku 2030 sa táto suma zvýši na 2 bilióny USD. Ak by sme spočítali všetky náklady spojené s Alzheimerovou chorobou a vytvorili by sme štát, ktorý by mal rovnaký rozpočet, tak by to bola 18. najväčšia ekonomika sveta.

Existuje prevencia?
Prevenciou vzniku Alzheimerovej choroby je zdravý životný štýl, dostatok pohybu, ale najmä zachovanie mentálnej aktivity. K oddialeniu choroby prispievajú aj aktivity ako zaujímanie sa o svet okolo seba, lúštenie krížoviek či čítanie. V špecializovaných centrách, ako je napríklad Centrum Memory, môže ktokoľvek absolvovať špeciálny tréning pamäti pod vedením odborníkov. Dôležitá je aj pestrá strava s dostatkom vitamínov a minerálov, ktoré sa vo vyššom veku horšie vstrebávajú.

Máme účinnú liečbu?
Napriek pokroku modernej medicíny nevieme Alzheimerovu chorobu vyliečiť, iba spomaliť jej priebeh. Pacientom sú v súčasnosti k dispozícii lieky, ktoré dokážu oddialiť najťažšie štádiá ochorenia, zlepšiť kvalitu života, udržať samostatnosť, a tak znížiť záťaž na ich opatrovateľov. Popri užívaní liekov, ktoré predpisuje lekár, sú vhodné aj rôzne formy nefarmakologických terapií. Je to vlastne stimulácia psychickej činnosti prostredníctvom činnosti, hudby či kreatívnych techník. Aktivitu mozgu účinne stimulujú moderné prístupy, akým je napríklad reminiscenčná, teda spomienková terapia, ktorá využíva spomienky ako vhodný prostriedok ich aktivizácie a stimulácie duševných schopností.

Choroba si nevyberá
Alzheimerovou chorobou trpelo alebo trpí aj veľa známych osobností. Najznámejší z nich bol pravdepodobne bývalý americký prezident Ronald Reagan. Rovnaká choroba však postihla aj britského ministerského predsedu Winstona Churchilla, významného spisovateľa 19. storočia Charlesa Dickensa, francúzskeho hudobného skladateľa Mauricea Ravela, holywoodsku divu Ritu Hayworthovú, amerického herca Petra Falka, bluesového kráľa B. B. Kinga či českého hudobného skladateľa Petra Hapku. Ochorením trpí napríklad aj česká herečka Květa Fialová i americký herec Sean Connery.