Vedci však zistili, že po určitom čase káva prestáva účinkovať.
Kofeín sa vstrebáva cez žalúdok a tenké črevo, pričom sa distribuuje do celého tela. Potrebuje na to približne polhodinu odvtedy, ako si kávu vychutnáme. Hematoencefalickú bariéru zdoláva takmer bez prekážok, dostáva sa rýchlo do mozgu a pôsobí na centrálny nervový systém. Svojou štruktúrou je podobný chemickej látke adenozín, ktorá sa v organizme prirodzene vyskytuje. V skutočnosti je zodpovedná za signalizovanie únavy, keďže ovplyvňuje účinok povzbudzujúcich látok ako je dopamín alebo noradrenalín.
Kofeín pôsobí ako súper adenozínu: Prehlbuje svoj účinok, pretože síce obsadí adenozínové receptory, ale ich neaktivuje. Nervové dráhy tak nedostanú signál na tlmenie a pracujú jednoducho veselo ďalej. Reakčná doba a duševné schopnosti sa zvyšujú.
Odkedy už káva neúčinkuje?
Káva sa považuje za najgeniálnejší prostriedok proti únave. Vedci z amerického inštitútu Walter Reed Institute of Research však dospeli k záveru, že jej vplyv, žiaľ, netrvá večne. Vo svojej štúdii konkrétne zistili, že po dvoch, maximálne troch nociach so spánkom, ktorý sa ani náhodou nedá nazvať „kvalitný“ a netrvá ani šesť hodín, už nepomôže ani „liter kávy“ na to, aby sme sa „prebudili“ a optimálne fungovali.
Vedci pre svoju štúdiu rozdelili 48 dobrovoľníkov do dvoch skupín. Obe smeli v časovom úseku piatich nocí spať zakaždým päť hodín. Prvá testovacia skupina dostala ráno povzbudzujúce placebo, druhá smela dvakrát denne vypiť šálku kávy proti únave.
V prvých dňoch sa síce kávičkári cítili po vypití životabudiča lepšie a živšie, očividne lepšie obstáli aj vo výkonnostných testoch. Avšak po troch nociach výkon konzumentov kávy drasticky klesol. V testoch obstáli rovnako nesústredene a urobili také isté množstvo chýb, ako účastníci, ktorí pre zmenu dostali placebo.