Odborníčka: Sexuálne deviácie sú doménou mužov

Sexuológov je na Slovensku dlhodobý nedostatok a sieť sexuologických ambulancií u nás prakticky neexistuje. Ide vlastne o psychiatrov s nadstavbovou sexuologickou atestáciou. Vo Fakultnej nemocnici v Trnave sa pripravuje otvorenie špecializovaného sexuologického pracoviska, ktoré by malo slúžiť nielen na poradenstvo a pomoc obetiam sexuálneho násilia, ale na uzavretom oddelení by mali podstupovať nariadenú ochrannú liečbu sexuálni devianti. Aj o tom sa zhovárame s primárkou Psychiatrického oddelenia FN v Trnave MUDr. Danou Šedivou, súdnou znalkyňou v odboroch psychiatria a sexuológia.

26.09.2016 06:00
depresia, deviácia, úzkosť, smútok, nešťastie Foto:
Ilustračné foto.
debata (7)

Pani primárka, stúpa počet psychických porúch, alebo sa o tom len viac hovorí?
Skutočne zaznamenávame ich nárast. Vyplýva to zo súčasnej doby zameranej na výkon, oslabením uspokojivých vzťahov a rodinných väzieb, stratou sociálnych istôt, predlžovaním ľudského života a v neposlednej miere aj dostupnosťou drog.

V prvej desiatke najčastejších ochorení sú až tri psychického pôvodu…
Psychické choroby a poruchy skutočne patria v rozvinutých krajinách medzi najčastejšie ochorenia. V USA a Kanade je depresia z ekonomického hľadiska najnákladnejšie ochorenie, predbehla aj srdcovo-cievne choroby. Alkoholizmus je na treťom mieste a Alzheimerova demencia na siedmom. Depresia je celosvetovo vedúca príčina „zneschopnenia“. Je to najťaživejšie duševné ochorenie. Celosvetovo sa odhaduje, že depresívni pacienti spáchajú tritisíc dokonaných samovrážd denne.

Dá sa stanoviť niekoľko základných príznakov, na základe ktorých by ľudia mali vyhľadať pomoc psychiatra?
Trojicu základných príznakov depresie tvorí porucha nálady, spomalené myslenie a spomalená psychomotorika. Ďalej strata schopnosti tešiť sa, poruchy spánku, nechutenstvo s poklesom hmotnosti, strata libida. Chorí sa uťahujú do samoty, zhorší sa im pozornosť, nasledujú poruchy pamäte, únava, nevýkonnosť, nízke sebavedomie, samovražedné myšlienky. Cítia sa byť vinní, nešikovní, zbytoční. Sú plačliví, mnohí podráždení. Typický je aj ich celkovo skleslý vzhľad – ochabnuté držanie tela, depresívna mimika a majú spomalené pohyby.

Je jasné, že diagnózy ako bipolárna porucha alebo schizofrénia vyžadujú celoživotnú liečbu. Je však vyliečiteľná depresia?
Depresia predstavuje zmiešanú skupinu porúch. V prípade endogénnej depresie nie je známa jej príčina, nemožno ju psychologicky zdôvodniť. Najhoršie sa pacient cíti ráno a typická je sezónnosť zhoršenia príznakov, napríklad na jar a na jeseň. Táto forma vyžaduje mnohoročnú, resp. doživotnú liečbu. Reaktívna depresia je zas odrazom ťaživých životných udalostí. Jej príčina je niekedy skrytá a jej odhalenie je cieľom psychoterapie. Tieto formy depresie liečbou odznievajú.

Predpokladá sa, že väčšina pedofilov žije usporiadaným životom a nikdy dieťaťu neublížia.
MUDr. Dana Šedivá

Obávanou a vo filmoch medializovanou diagnózou je schizofrénia. Uvedomuje si schizofrenik, keď uňho dochádza k akútnemu ataku choroby?
Schizofrénia je celoživotné ochorenie, ktoré je v súčasnosti dobre liečiteľné. Ak pacient dodržiava odporúčania a užíva lieky, dokáže roky viesť normálny život. Dôležité je nevysadiť liečbu, lebo neliečená choroba sa vráti späť a môže udrieť s väčšou intenzitou. Mnoho pacientov dobrovoľne vyhľadá pomoc v období, keď opätovne trpia halucináciami alebo bludmi. Sú však aj takí, ktorí si ochorenie jednoducho nepripúšťajú a necítia potrebu liečiť sa.

Čo úzkostné stavy? Úzkosť pociťujeme všetci. Kedy je to však patologické?
Úzkosť je obranný mechanizmus, ktorý nás varuje pred hroziacim nebezpečenstvom. Možno ju prirovnať k „detektoru dymu“, ktorý upozorní na možné ohrozenie aj za cenu planého poplachu. Vysoký výskyt úzkostných porúch a fóbií u ľudí možno z evolučného hľadiska vysvetliť tým, že človek je spoločenský a pritom telesne mimoriadne zraniteľný tvor, ktorý musí neustále vyhodnocovať a reagovať na množstvo vonkajších podnetov – nielen z okruhu predátorov, ale aj na riziko straty zdrojov a spoločenského statusu. Prežitie závisí aj od schopnosti predvídať nebezpečenstvo (napr. strach z hadov, chorôb, neznámych ľudí, výšok). Svoj podiel tu nepochybne zohráva aj vysoká odkázanosť ľudských mláďat na intenzívnu starostlivosť a opateru v prvých rokoch života. Pri úzkostných poruchách sa táto „poplachová pohotovosť“ zapína v neadekvátnych situáciách (napr. záchvat úzkosti pri vešaní bielizne) a má neprimeranú intenzitu. Úzkostné poruchy postihujú dvakrát viac žien ako mužov. Najčastejšou je sociálna fóbia, panická porucha a fóbie z niektorých špecifických situácií.

Je známe, že dnes sa už na psychiatrických oddeleniach nepoužíva zvieracia kazajka. V laickej verejnosti sú však stále démonizované tzv. elektrošoky, odborne elektrokonvulzívna liečba. Kedy sa používa?
Elektrokonvulzívna liečba je veľmi účinná a bezpečná metóda najmä pri závažných poruchách, keď liekmi nedosahujeme želaný efekt. S úspechom sa používa najmä pri ťažkých a voči liečbe odolných depresiách, schizofréniách a ťažkých obsedantno-kompulzívnych poruchách. Robí sa v krátkodobej anestézii. Jej povesť utrpela antipsychiatrickými filmami, reálne však pacientom navracia duševné zdravie a dostáva ich späť do reality. Jej nepochybný liečebný efekt potvrdzujú mnohé klinické štúdie. Zjednodušene povedané, ide o akýsi reset mozgu. Je neprekonateľná, čo sa týka rýchlosti úľavy chorého, skracuje dĺžku hospitalizácie o týždne až mesiace. Pacienti, ktorí ju absolvujú, majú kvalitnejšie a dlhšie obdobie remisie (obdobie bez klinických príznakov choroby). Mnohí sa pri zhoršení stavu takejto liečby doslova dožadujú.

Ste súdnou znalkyňou v odbore psychiatria a sexuológia a prichádzate do kontaktu s pacientmi, ktorí trpia rôznymi deviáciami. Kde sú ich korene?
Sexuálne deviácie sú vrodené a vznikajú v priebehu vnútromaternicového vývoja. Nie sú teda získané výchovou ani prostredím. Výchova rozhoduje o tom, ako sa človek správa a ako sa so svojou deviáciou vyrovná v dospelosti.

Veľa a často sa hovorí o sexuálnom zneužívaní detí. Zneužívajú však deti výlučne pedofili?
Je pravda, že väčšinu detí zneužijú nedeviantní páchatelia, ktorí využijú dieťa ako náhradný sexuálny a ľahko dostupný objekt. V skutočnosti nevieme, koľko pedofilných jedincov je v populácii. Dieťa ako sexuálny objekt je tabu, málokto príde za odborníkom a prizná sa, že ho vzrušujú deti. Pedofilné tendencie možno aj celkom poprieť, potlačiť.

Obraz pedofila je v očiach verejnosti možno horší ako v prípade vraha. Z rozhovorov so sexuológmi viem, že mnohí svoju deviáciu celoživotne potláčajú a reálne nikdy deťom neublížili. Tento pohľad je však menej štandardný.
Pravý pedofil málokedy zneužije dieťa. Ak áno, potom nekoitálnym spôsobom – prostredníctvom dotykov, bozkov, niekedy odhalí svoj genitál, alebo pred dieťaťom masturbuje. Ak má niekto s dieťaťom pohlavný styk, zvažujeme najmä sadistickú orientáciu. Predpokladá sa, že väčšina pedofilov žije usporiadaným životom a nikdy dieťaťu neublížia. Iste to od nich vyžaduje veľkú mieru sebaovládania a pravdepodobne vyvoláva aj pocity beznádeje, keďže sa zvyknú zamilovať do dieťaťa. Sexuálne napätie si ventilujú osamote masturbáciou. V sexuologickej praxi sa však stretávame aj s pedofilmi, ktorí zlyhali.

Medzi pedofilmi je viac mužov. Sexuálne zneužívanie zo strany žien sa považuje skôr za neštandardné, pretože blízky až intímny kontakt matky a dieťaťa sa považuje za prirodzený a nikto sa nad tým nepozastavuje. Kde je hranica?
Sexuálne zneužívanie zo strany žien je raritné. Boli opísané ojedinelé prípady, ale išlo o mentálne postihnuté, psychicky choré osoby alebo ženy pod vplyvom návykovej látky. Pri sexuálne násilných trestných činoch bývajú ženy obvinené z napomáhania, čiže ako spolupáchateľky muža, ktorý sa dopustil sexuálneho deliktu. Pedofilná deviácia u ženy prakticky neexistuje. Sexuálne deviácie sú doménou mužov.

V Trnave sa pripravuje sexuologické oddelenie, kde sa bude vykonávať ochranná sexuologická liečba. Ako dlho takáto liečba trvá?
Slovensko nevyhnutne potrebuje civilné ústavné sexuologické pracovisko. V susednom Česku ich majú desať! V ústave na výkon trestu v Košiciach je úsek ochranných sexuologických liečení – ale len pre uväznené osoby. Deviantní páchatelia sa po odpykaní výkonu trestu posielajú do psychiatrických liečební a nemocníc na bežné lôžka. Sexuologické pracovisko v Trnave je štádiu príprav. Predpokladáme, že liečba tu potrvá rok i viac. Neskôr budeme pacienta kontrolovať ambulantne.

MUDr. Dana Šedivá

MUDr. Dana Šedivá.

Je primárkou Psychiatrického oddelenia FN Trnava. Po skončení štúdia na LF UK v Bratislave v roku 1996 nastúpila na I. dermatovenero­logickú kliniku LF UK Bratislava. Od roku 1997 do roku 2007 pracovala v Psychiatrickej nemocnici Veľké Zálužie. V roku 2007 pôsobila ako vedúca Úseku ochranných liečení v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Leopoldov. V roku 2008 prijala pozvanie vedenia FN Trnava na vybudovanie psychiatrického pracoviska. Aktuálne pripravuje otvorenie sexuologického pracoviska lôžkového typu. Má atestácie z psychiatrie, psychiatrickej sexuológie a ako súdna znalkyňa v týchto odboroch. Je podpredsedníčkou výboru Slovenskej sexuologickej spoločnosti.

© Autorské práva vyhradené

7 debata chyba
Viac na túto tému: #psychické choroby #sexuológ #schizofrénia #sexuálna deviacia #MUDr. Dana Šedivá