Psychiater Matúš Martinka: Mať sa rád znamená neignorovať svoje potreby

, 11.10.2016 06:00
láska, vzťah, prechádzka
Počas každého dňa musí byť niečo, čo urobím pre seba, tvrdí psychiater. Autor:

So psychiatrom MUDr. Matúšom Martinkom sme sa rozprávali o jeseni, depresiách, o bylinkách a o tom, aké je dôležité na seba nekašľať.

Psychiater sa väčšinou stretáva s nešťastnými ľuďmi. Dá sa zhodnotiť, čo Slovákov trápi najväčšmi? Bude to stres, depresie…?
Každého človeka trápi niečo iné, každý je unikátny. Všetci máme svoje problémy a mnohí z nás ich podceňujú – tí iní ich majú väčšie, ale ja mám depresiu. Každý má problém, ktorý v ňom vyvoláva emočnú odozvu a ide tiež o to, ako dokážeme niektoré veci zvládať.

Takže vo všeobecnosti neplatí, že každý považuje ten svoj problém za najväčší?
Nie je to tak. Najmä ľudia, ktorí trpia depresiami, sa ich snažia bagatelizovať. Skôr tam akoby dochádza k obviňovaniu z toho, že pri tých problémoch, ktoré má, si „dovolí“ trpieť. K tej depresii častokrát prichádza aj obviňovanie seba samého. Nie každý považuje svoj problém za najväčší.

Je jeseň, obdobie, známe tým, že rastie počet depresií. Čím to je?
Menej slnka, počasie je pochmúrne – to má vplyv na rovnováhu organizmu. Pridružuje sa k tomu pohyb, ktorého je menej, pociťujeme väčšiu únavu. Sú do toho zapojené aj celkovo naše biorytmy a riadenie organizmu, hormonálna odpoveď. Všetko je iné. Je to hlavne obdobie endogénnych, vnútorných depresií.

Takže najhorší je prechod z ročných období leto-jeseň? A čo jeseň-zima?
V prechode z leta na jeseň je markantnejšie vidieť skracovanie dní, ktoré sa nám v decembri znova predlžujú. V zime je to o niečom inom. Tých, ktorí sú na to citliví, to ovplyvňuje už v prvých dňoch jesene.

S príchodom jari sme na tom všetci lepšie? Jar je predsa nádej.
Jar je nádej, ale ani jar nie je najšťastnejším obdobím. Veľa ľudí práve v tomto ročnom období trpí alebo začína trpieť depresiami. Z tohto pohľadu sú dve rizikové obdobia – jeseň a jar. Poväčšine ak sa nejedná o reaktívne stavy, jar je nádej a vtedy býva lepšie. Ak sa ale jedná o človeka, ktorý trpí endogénnymi depresiami, vtedy sa stav zhoršuje.

Takže najšťastnejšie bude leto.
V podstate áno.

Na depresie pomáha bylinka ľubovník bodkovaný. Čo si o tom myslí psychiater?
Ľubovník bodkovaný je skutočne dobrá bylinka, ale nesmie sa kombinovať so slnkom a predovšetkým s antidepresívami, pretože má podobný účinok – ovplyvňuje hladinu sérotonínu, čo má vplyv na náladu – zjednodušene povedané. Opaľovanie nebude až také hrozné. Vyslovene sa vyhýbať slnku sa nedá, to tiež nie je dobré. Iné je pražiť sa na slnku a iné prejsť sa, robiť na slnku príjemné aktivity.

Vie človek sám zhodnotiť: „Mám depresiu“?
Mnohí tento stav podceňujú alebo naopak preceňujú. Záleží to tiež od toho, aké majú osobnostné atribúty.

Je diagnostikovať depresiu pre lekára jednoznačné?
Čo sa týka psychiky, častokrát dochádza k vývoju diagnózy. Keď vidím človeka prvýkrát, nedokážem ho spoznať do hĺbky natoľko, aby som so stopercentnou istotou povedal, že sa na sto percent jedná o depresiu. Veľakrát pri ďalších sedeniach odhalíme ďalšie odpovede, ktoré nám na začiatku chýbali.

Čo sa týka stresu – ten si človek nevie sám zmerať a ľahko si tým pádom môže namýšľať, že v strese nežije. A pritom ho môže trápiť. Tiež nie je jednoznačný a na druhej strane, veľa vecí sa naň zvaľuje.
Väčšina ľudí si myslí, že v strese nežije, lebo o tom nevie. Ak však dlhodobý nadmerný stres len trochu prekračuje kapacity človeka, je to ako keď vám niekto stokrát stúpi na malíček – začne vám to prekážať, vyvolá to nejakú reakciu.

Máte povolanie, v ktorom neustále prichádzate do styku s plačom, s nešťastím. Viete sa od toho odosobniť, obrniť sa?
Dôležité je mať rád ľudí aj s ich problémami. Je to neoddeliteľné. Ak by som ich rád nemal, nemohol by som tú prácu robiť, nosil by som si ju domov, alebo by ma to inak negatívne ovplyvňovalo. Tento problém našťastie nemám.

Vyhľadávate šťastných ľudí, aby ste si to vykompenzovali?
Cielene určite nie. Platí pravidlo: Nájsť si čas na seba, mať sa aspoň trochu rád.

Vieme, čo znamená „mať sa rád“? Každý si myslí, že sa má rád. Ráno sa pekne oblečie, namaľuje, obuje si svoje obľúbené topánky, usmeje sa na seba v zrkadle. To znamená, že sa mám rád, nie?
Mať sa rád znamená neignorovať svoje potreby.

Psychiater, MUDr. Matúš Martinka.
Psychiater, MUDr. Matúš Martinka. Autor: Dana Závadová

Ak sú druhí dôležitejší ako ja, vtedy sa nemám rád?
Druhí sú dôležitejší ako ja, ale stále, bez toho, aby som sa zastavil. Ráno treba deťom pripraviť desiatu, vychystať ich do školy, odísť do práce a ostať tam do večera, podať tam nadľudský výkon, medzitým ešte stihnúť uvariť večeru, a mŕtvy padnúť do postele. V takomto dni nie je nič, čo by som urobil pre seba.

… namiesto tej prípravy večere by si mala žena sadnúť na gauč a nalakovať si nechty.
(smiech). Bolo by to optimálne. Ale nielen toto. Keď sa ma moji pacienti pýtajú, akej aktivite sa majú venovať, odpovedám: Takú, ktorú máte radi, ktorá vám dáva energiu, ktorej ste sa kedysi s radosťou venovali, ale za ostatných desať rokov ste ju zanedbávali, lebo ste na ňu nemali čas. Toto si predstavujem pod pojmom „povenovať sa sebe“, nie byť egocentrický a kašľať na všetkých ostatných. Ale hlavne nekašľať na seba.

MUDr. Matúš Martinka

je psychiater, nájsť ho možno v bratislavskej psychiatrickej ambulancii ProCare.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#stres #sérotonín #psychika #problém #nešťastie #ľubovník #jeseň #depresia
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk