Depresia môže postihnúť každého v každom veku a životnom období. Často vypukne bez zjavnej, náhlej príčiny a pôvod ťažkostí sa často nedá zistiť.
„Klinicky významná depresia sa aspoň raz za život objaví u 40 % z nás. Každoročne na ňu ochorie asi päť percent Slovákov, pričom u žien sa objavuje dvakrát častejšie ako u mužov. S ťažkou depresiou má skúsenosť až 17 percent ľudí,“ priblížila situáciu psychiatrička Ľubomíra Izáková, prezidentka Slovenskej psychiatrickej spoločnosti. „Depresia je závažná psychická porucha, ktorá má biologický základ,“ hovorí. Predpokladá sa, že do roku 2020 jej bude patriť druhá priečka v rebríčku najčastejších príčin práceneschopnosti vo svete, hneď po ischemickej chorobe srdca.
„Depresia môže postihnúť každého v každom veku a životnom období. Často vypukne bez zjavnej, náhlej príčiny a pôvod ťažkostí sa často nedá zistiť. Ochorenie môže človeka ochromiť na dlhé týždne či mesiace, zbaviť ho schopnosti pracovať, zúčastňovať sa na chode rodiny či udržiavať kontakty s priateľmi. Bez podpory okolia človek s depresiou trpí zároveň pocitmi viny za svoju "nemohúcnosť“, obáva sa budúcnosti a často nevidí východisko zo svojho stavu. Neraz sa dokonca aj v rodine či u najbližších priateľov stretáva s predsudkami alebo odmietaním. Bez vhodnej liečby však ochorenie môže vyvrcholiť samovraždou, preto platí, že neliečená depresia je potenciálne smrteľnou chorobou," upozorňuje doktorka Izáková. Výskumy ukazujú, že mozog ľudí s depresiou funguje odlišne. Zrejme dochádza aj k nerovnováhe dôležitých chemických látok v mozgu – tzv. neurotransmiterov. Ide teda o seriózny medicínsky problém.
Jedným z dvoch základných príznakov depresie je anhedónia, druhým skľúčená nálada. Je to neschopnosť tešiť sa z duševných i fyzických pôžitkov, neschopnosť prežívať pozitívne pocity, ale aj negatívne emócie a cítiť zadosťučinenie z príjemných udalostí. Skrátka, nemožnosť užívať si život a skutočne žiť. Prejavuje sa jednorazovými či opakujúcimi sa epizódami, ktoré trvajú minimálne dva týždne a sprevádza ich výrazný pokles záujmu o takmer všetky činnosti. Ak sa nelieči, obyčajne pretrváva šesť až osem mesiacov, no veľa neliečených pacientov trpí prejavmi depresie aj počas niekoľkých rokov. Nediagnostikovaná a neliečená depresia sa môže vážne zhoršovať, spôsobovať dlhoročné utrpenie. Má tiež tendenciu sa aj po vyliečení vracať a stať sa chronickým ochorením. U viac ako 50 percent ľudí sa po prvej epizóde objaví ešte minimálne jedna. Po druhej a tretej epizóde depresie rastie riziko recidívy ochorenia na 70 až 90 percent.
Čo je to depresia?
- tento pojem sa často používa aj v situáciách, keď hovoríme o zlej nálade. Veľa ľudí presne nevie, čo je depresia a čo ju odlišuje od bežných pocitov smútku či negatívneho prežívania skľučujúcich udalostí. Mätie nás aj to, že existuje veľa typov depresie (unipolárne depresie, manické depresie, sezónne afektívne poruchy, dystýmie)
- väčšina z nás sa však s depresiou počas života stretne. Buď priamo, alebo cez ochorenie člena rodiny či priateľa. U každého piateho človeka sa aspoň raz za život objaví klinicky významná depresia
- každoročne ochorie 5 % obyvateľov Slovenska nezávisle od veku. Ženy ochorejú dvakrát častejšie ako muži
- depresii sa hovorí aj „rakovina vôle“. Je to ochorenie, ktoré postihuje všetky časti života
- depresia patrí medzi afektívne (citové) psychické poruchy a jej hlavnými príznakmi sú porucha nálady a anhedónia
- je to chronické ochorenie a prejavuje sa jednorazovými či opakujúcimi sa epizódami depresie, ktoré trvajú minimálne dva týždne, alebo výrazným poklesom záujmu takmer o všetky činnosti. Ak sa nelieči, obyčajne pretrváva šesť mesiacov, alebo aj dlhšie
- veľa neliečených pacientov trpí jej prejavmi počas niekoľkých rokov. Depresia má tendenciu sa aj po vyliečení opäť vracať. U viac ako 50 percent ľudí sa po prvej epizóde objaví ešte minimálne jedna. Po druhej a tretej epizóde depresie rastie riziko recidívy ochorenia až na 70 – 90 %
- depresia patrí medzi najčastejšie duševné ochorenia, ale aj medzi najčastejšie choroby vôbec. Predpokladá sa, že do roku 2020 jej bude patriť druhá priečka v rebríčku najčastejších príčin úmrtí vo svete, a to hneď po ischemickej chorobe srdca
- s ťažkou depresiou má skúsenosť až 17 % ľudí. Podľa rôznych údajov sa niekedy v živote vyskytla u 9 – 26 % žien a u 5 – 12 % mužov. Prvá depresia sa obyčajne objavuje okolo 40. roku života, nie je to však pravidlo. Takzvaná veľká depresívna porucha je vôbec najčastejšou príčinou samovrážd spomedzi všetkých psychických ochorení
Aký je rozdiel medzi depresiou a „zlou náladou“?
- depresia nie je len „zlá nálada“ či pocity smútku. Ide o časté a závažné ochorenie, ktoré môže narušiť každodenné fungovanie človeka a spôsobiť sebapoškodenie či samovraždu
- výskumy ukazujú, že mozog ľudí s depresiou funguje odlišne, poruchy sa pravdepodobne objavujú v oblasti mozgu pre správanie, myslenie, chuť do jedla a spánok. Zrejme dochádza aj k nerovnováhe dôležitých chemických látok v mozgu – tzv. neurotransmiterov. Ide teda o medicínsky problém
- od bežného smútku alebo rozladenosti sa depresia líši najmä tým, že: je intenzívnejšia a hlbšia ako smútok; trvá dlhšie; nepriaznivo ovplyvňuje našu výkonnosť
- platí, že príznaky depresie sa od prirodzených negatívnych reakcií na nepriaznivé životné udalosti či straty líšia tým, že pretrvávajú dlhšie ako dva týždne, sú hlboké a znemožňujú človeku fungovať v bežnom živote
Čo spôsobuje depresiu?
Vedci presne nevedia, čo spôsobuje depresiu. Predpokladá sa, že niektorí ľudia majú na vznik depresívneho ochorenia genetické predpoklady alebo ich zraniteľnosť spôsobili zlé skúsenosti z raného detstva. Depresiu môže vyvolať aj fyzická choroba, užívanie niektorých liekov či tzv. rekreačných drog. Existuje mnoho faktorov, ktoré môžu zvýšiť riziko vzniku depresie. Medzi najčastejšie patria tieto:
- Strata milovanej osoby, spoločenského postavenia, zamestnania
- Dedičnosť: k vzniku depresie môžu prispieť genetické faktory, ktoré pravdepodobne spôsobujú biochemické poruchy v mozgu (napr. poruchy v počte receptorov či v ich citlivosti).
- Depresívne myslenie: tendencia človeka vysvetľovať si udalosti pesimisticky a s beznádejou. Negatívne myšlienky u ľudí s depresiou delíme do 3 kategórií:
- Negatívne myšlienky o sebe – presvedčenie človeka o sebe samom, že je bezcenný a neschopný, že nič nerobí dobre.
- Negatívne vnímanie životných udalostí.
- Beznádejný pohľad na budúcnosť – človek si myslí, že jeho neschopnosť a nedostatočnosť mu znemožnia zlepšiť svoju situáciu.
- Môže prichádzať postupne alebo vzniknúť náhle. Rovnako ako všetky choroby môže udrieť bez zjavnej príčiny. To, že príčina je často neznáma, je pre mnohých ľudí stresujúce. Chcú vedieť a „pochopiť“, prečo sú vlastne chorí.
Kto môže dostať depresiu?
Depresia postihuje aj ľudí, ktorí nemali v minulosti žiadne psychické či emocionálne problémy, týka sa všetkých spoločenských vrstiev, vekových kategórií a profesijných oblastí. Môže prepuknúť po traumatickom zážitku, strate milovanej osoby, zamestnania a v iných stresujúcich situáciách. Najčastejšie sa objavuje u ľudí v strednom veku, teda medzi 40. a 59. rokom života. Nie je prirodzenou súčasťou starnutia, aj keď, samozrejme, u ľudí v dôchodkovom veku sa objavuje viacero faktorov, ktoré ju môžu spustiť – finančné problémy, spoločenská izolácia, osamelosť či rôzne choroby. Depresia môže mať rodinný výskyt a ak ňou trpí rodič, jeho potomok má asi trikrát vyššie riziko, že bude mať depresívne stavy tiež.
Foto: SHUTTERSTOCK
Neznamená to však, že sa uňho rozvinie depresia. Rovnako neexistuje ani človek, ktorý zaručene počas života depresiu nedostane. Vedci sa domnievajú, že vznik depresie je výsledkom kombinácie genetických, biochemických, psychologických faktorov a faktorov vonkajšieho prostredia. Nie je prejavom slabosti!
Aké sú symptómy depresie?
Ak ide o stredne ťažkú či ťažkú depresiu, prejavuje sa súčasne aspoň päť z vymenovaných príznakov, pričom sa objavujú každý deň a pretrvávajú počas väčšiny dňa, a to aspoň dva týždne (alebo jeden týždeň, ak ide o dieťa alebo mladistvého):
- anhedónia – výrazný pokles záujmu o akékoľvek činnosti a strata radosti zo svojich záľub, z fyzických pôžitkov i príjemných zážitkov
- depresívne nálady, najmä ráno
- únava a nedostatok energie
- pocity zbytočnosti, neschopnosti a viny
- poruchy sústredenia, neschopnosť rozhodovať sa
- nespavosť alebo, naopak, chorobná spavosť
- opakujúce sa myšlienky na smrť alebo samovraždu, pocit nepokoja, nervozita alebo, naopak, spomalenie – retardácia
- významný pokles alebo nárast hmotnosti (rozdiel viac ako päť percent za mesiac)
Okrem psychických problémov môže depresia mať aj fyzické prejavy, ako je bolesť na hrudníku, búšenie srdca, žalúdočná nevoľnosť, závraty, problémy so spánkom, vyčerpanosť, zmeny hmotnosti a chuti do jedla. Depresia tiež môže zhoršiť bolesti chrbta, kĺbov a svalov.
Samozrejme, pacient nemusí mať všetky tieto príznaky naraz. Podľa množstva a závažnosti príznakov sa potom depresia klasifikuje ako ľahká, stredne ťažká a ťažká (hlboká).
Ľahká depresia sa prejavuje aspoň dvoma alebo troma zo spomenutých príznakov. Depresia človeka síce trápi, ale je schopný vykonávať väčšinu každodenných činností. Ľahká depresia je väčšinou zvládnuteľná formou ambulantnej starostlivosti a niekedy užívanie antidepresív nie je nutné. Treba však pamätať na to, že depresia sa musí liečiť, sama sa v krátkom čase nezlepší ani nezmizne.
Stredne ťažká depresia sa prejavuje štyrmi alebo viacerými z uvedených príznakov a pri pokračovaní v každodennej činnosti má pacient dosť veľké ťažkosti. Stredne ťažká depresia vyžaduje podávanie antidepresív.
Ťažká (hlboká) depresia sa vyznačuje mnohými výraznými duševnými i fyzickými symptómami. Typická je strata sebadôvery a pocity bezcennosti a viny. Časté sú samovražedné myšlienky a činy. Hlboká depresia s psychotickými príznakmi je veľmi závažný stav, pretože sa stráca pocit choroby a kontakt s reálnym svetom. Prítomné sú bludy a niekedy i halucinácie.
Charakterizuje ju psychomotorická retardácia (spomalenie myslenia, konania i pohybov tela a znížená mimika), chorobná duševná strnulosť, úplná strata duševnej a telesnej aktivity, čo znemožňuje bežné sociálne aktivity. Život môže ohroziť samovražda, dehydratácia alebo hladovanie. Medikamentózna liečba je nevyhnutná, väčšinou sa realizuje počas hospitalizácie.
Ženy a depresia
U žien existuje dvakrát vyššia pravdepodobnosť, že ochorejú na depresiu, ako u mužov. Už počas dospievania, vo veku od 11 rokov, sa počet výskytu depresií u dievčat oproti chlapcom prudko zvyšuje. Depresívne epizódy teda postihujú už aj deti. Štúdie ukazujú, že stredoškoláčky majú významne vyšší výskyt depresií ako ich chlapčenskí rovesníci. Súvisí to pravdepodobne s formovaním identity, rozvíjajúcou sa sexualitou a hormonálnymi zmenami. Aj vplyv stresu v práci v kombinácii s úlohou matky môže byť spúšťačom depresií u žien v strednom veku. Pohlavné hormóny a ich kolísanie v období tehotenstva, po pôrode či v období prechodu majú podľa vedcov vplyv na chémiu v mozgu a jej prípadné poruchy. Presná príčina, prečo ženy trpia depresiami dvakrát častejšie ako muži, však nie je známa.
Seniori a depresia
Ľudia v dôchodkovom veku čelia mnohým stresujúcim faktorom, ktoré môžu byť spúšťačmi depresie – strata životného partnera, zlá sociálna situácia, osamelosť či fyzické choroby. Psychiatri upozorňujú, že depresia je u seniorov často prehliadaná. Pri výskyte vážneho ochorenia u starších ľudí sú dlhodobá skleslosť, apatia, nechutenstvo či skľúčená nálada mylne považované dokonca za normálny stav. Depresiu u seniorov je však možné efektívne liečiť, zlepšiť im kvalitu života a umožniť im znovu nabrať potrebnú fyzickú i duševnú silu.
Ako sa diagnostikuje?
Správna diagnostika depresie nie je vždy jednoduchá. Často ju totiž sprevádzajú pocity úzkosti a je dôležité rozlíšiť, či ide o depresiu, úzkosť, alebo zmiešaný stav depresie a úzkosti, lebo liečba každého ochorenia je odlišná. Stanovenie diagnózy a následne liečby často komplikuje aj to, že mnohí ľudia nevedia alebo nechcú pripustiť, že majú skutočne zdravotný problém. Neexistujú žiadne zobrazovacie metódy či biochemické vyšetrenia, ktoré by preukázali diagnózu depresie. Lekár ju diagnostikuje dôslednou anamnézou a zhodnotením prejavov, ktoré sa u človeka objavujú.
Aká je liečba?
Depresia je jednou z úspešne liečiteľných psychických porúch. Liečba pomáha absolútnej väčšine pacientov, bez nej však príznaky môžu trvať aj roky a postupne viesť k strate výkonnosti, k izolácii aj k celkovému zhoršeniu zdravotného stavu – depresia predstavuje významný rizikový faktor pre vznik a nepriaznivý priebeh mnohých telesných ochorení, ako sú ochorenia srdca a ciev, ochorenia chrbtice, onkologické ochorenia atď. Platí, že čím skôr človek s liečbou začne, tým skôr depresia odznie. Najdôležitejšou súčasťou liečby depresie a predchádzania ďalším depresívnym epizódam je užívanie antidepresív. Pri ľahkých formách môže pomôcť samotná psychoterapia, optimálna je však kombinácia oboch prístupov – liekov i psychoterapie.