- Nepretvarujte sa, dajte okoliu najavo, čo sa s vami deje. Nemusíte byť s touto chorobou sami. Depresia nie je hanbou ani zlyhaním a blízki, ktorým na vás záleží, vás podporia.
- Ak myslíte na samovraždu alebo ste sa o ňu pokúsili, musíte to povedať lekárovi. Neznamená to, že zomriete, je to však vážny príznak depresie a dôležitá informácia pre vášho lekára.
- Ak vládzete, rozprávajte sa o tom, čo vás trápi, s priateľmi. Pomáha to znižovať úzkosť z toho, čo sa s vami deje, najmä ak hovoríte s niekým, kto už niečím podobným prešiel.
- Nenúťte sa do činností, ktoré nezvládate a zhoršujú váš stav. Je normálne, že kým sa vám polepší, nebude sa vám chcieť vstať z postele, jesť, česať sa či pracovať. O pár týždňov vám bude lepšie, tieto príznaky miznú medzi prvými. Dovtedy poproste o pomoc v domácnosti niekoho, kto vám rád pomôže. Rovnako to bude potrebné, ak sa o niekoho musíte starať – o bábätko či o staršieho človeka. Musíte sa zotaviť vy, aby ste mohli opäť riešiť ich potreby.
- Počas depresie nerobte žiadne vážne rozhodnutia. Vaše nazeranie na svet je momentálne ovplyvnené depresiou a po uzdravení sa môžete na veci dívať úplne inak.
- Nepite alkohol a neberte drogy. Chvíľu sa síce bude cítiť lepšie, ale vaša depresia sa prehĺbi.
- Pri prvých náznakoch zlepšenia sa nevrhajte späť do práce a k povinnostiam. Vaša psychika je ešte krehká a nemôžete sa vystavovať naplno stresu. Striedajte prácu s odpočinkom, dobre jedzte a pravidelne spite.
- Nevysadzujete si svojvoľne antidepresíva, hoci vám je „už lepšie“, depresia sa môže v krátkom čase vrátiť.
- Keď sa už cítite aspoň trochu dobre, snažte sa chodiť na prechádzky, cvičiť či stretávať sa s priateľmi. Robte pre seba veci, ktoré vám pomôžu cítiť sa lepšie a znovu získať istotu v kontaktoch s okolím.
Anhedónia – prvý a posledný príznak depresie
Pacientom často komplikuje návrat k bežnému životu jav, ktorý sa považuje za jeden zo základných príznakov depresie – anhedónia, čo je vlastne neschopnosť tešiť sa z duševných i fyzických pôžitkov, neschopnosť prežívať pozitívne, ale aj negatívne emócie a cítiť zadosťučinenie z príjemných udalostí. Skrátka, nemožnosť užívať si život a skutočne žiť. Pacienti sami seba opisujú ako „automaty“. Žijú mechanicky, nedokážu sa tešiť ani plakať, nevedia precítiť emócie. Cítia sa plochí, prázdni, a to ich mnohokrát môže uvrhnúť späť do depresie. Liečba depresie má byť zameraná aj na odstránenie tohto závažného príznaku.
Ako súvisí depresia s anhedóniou?
Nie každý, kto trpí depresiou, musí mať aj anhedóniu. Pri miernych depresiách je anhedónia len mierna a prehliadaná, naopak, pri strednej a ťažkej depresii je kľúčovým príznakom.
Niekedy môže byť jedným z prvých prejavov vážnej depresívnej epizódy. Pri depresii sú strata záujmu alebo potešenia takmer vždy prítomné aspoň v určitej miere. A naopak, anhedónia nemusí súvisieť s depresiou, môže byť aj prejavom iných psychiatrických či neurologických ochorení. Anhedónia pri liečbe antidepresívami môže odznieť spolu s ďalšími depresívnymi príznakmi, nemusí to však tak byť. Pretrvávajúca anhedónia môže znamenať riziko zhoršenia stavu v budúcnosti. Liek obsahujúci agomelatín podľa klinicky overených štúdií veľmi rýchlo po začiatku liečby odstraňuje aj prejavy anhedónie. Treba si uvedomiť, že anhedónia nie je samostatná diagnóza, je to jeden zo základných príznakov depresie. Podobne ako pri depresii aj anhedónia podľa všetkého súvisí s poruchou biochémie mozgu, pravdepodobne s nedostatkom neurotransmiterov-noradrenalínu a dopamínu a tiež možno s nedostatočnou činnosťou niektorých častí mozgu. Čo presne ju spôsobuje, však zatiaľ nie je známe.
Termín anhedónia pochádza z gréčtiny a v preklade znamená zápor (an) k slovu hédóné (radosť). Najčastejšie je charakterizovaná ako „strata schopnosti tešiť sa“, nemožnosť získať potešenie z príjemných zážitkov. Prvýkrát ju opísali v 19. storočí, ale až do konca 80. rokov 20. storočia bola zaznávaná ako príznak depresie.Anhedónia nie je samostatná psychiatrická diagnóza, je to významný symptóm depresie.