Chorobnému smútku sa odborne hovorí anhedónia. Názov znie zložito, ale má svoju logiku – „an“ je v gréčtine zápor k slovu „hédoné“, čiže radosť. Je to neschopnosť tešiť sa z duševných aj fyzických pôžitkov, prežívať pozitívne pocity, ale aj negatívne emócie, cítiť zadosťučinenie z dobre splnenej úlohy v práci. Niektorí ten stav prirovnávajú k stavu zombie – prežívajú, ale nežijú. Ako nemŕtvi. Človek s anhedóniou dokáže viac-menej fungovať, ale chýba mu radosť zo života. Anhedónia je príznak. Často ju majú aj ľudia so psychotickými či stresovými poruchami či ľudia liečiaci sa zo závislosti. Môže sa vyskytnúť dokonca u ľudí, ktorí majú chronické neurologické ochorenia.
„Všetko som vnímala aj robila akosi mechanicky ako robot. Nič ma nevedelo potešiť, nemala som chuť sa zasmiať, ale ani rozplakať, vôbec som sa netúžila stretávať s ľuďmi. Objatia od blízkych so mnou nič nerobili, bola som úplne prázdna,“ spomína Zdenka na obdobie, keď ešte nechápala, že to, čo sa s ňou deje, je vlastne chorobný stav. Je to aj skúška partnerstva, pretože pacient s týmto chorobným smútkom sa, prirodzene, nehrnie ani do sexuálneho života.
„Necítila som ani empatiu, keď sa mi niekto posťažoval. Takým ľuďom som kedysi hovorila studený čumák. A stala som sa ním aj ja.“ Anhedónia je často prvým signálom depresie, ale často pretrváva aj po odznení depresívnej epizódy a sťažuje pacientom návrat do bežného života. Pacienti s anhedóniou majú dokonca aj nevýrazný prejav, mimiku či pohyby. Nie každý, kto trpí depresiou, však musí mať aj anhedóniu, pri ťažkej depresii je však tento príznak veľmi významný.
S ťažkou depresiou má skúsenosť až 17 percent ľudí. Prvá depresia sa obyčajne objavuje okolo 40. roku života, nie je to však pravidlo. Depresívna porucha je spomedzi všetkých psychických ochorení vôbec najčastejšou príčinou samovrážd. Nediagnostikovaná a neliečená sa môže vážne zhoršovať. Ak ide o to, kedy vyhľadať pomoc, malo by to byť vo chvíli, keď už nejde o prchavý pocit nezáujmu alebo únavy zo života, ale o dlhodobejší stav, ktorý nás valcuje a negatívne mení naše bežné fungovanie v práci a v súkromí. V súčasnosti žijeme v náročných časoch a odbornú pomoc potrebuje a vyhľadáva aj veľa šikovných, úspešných ľudí, ktorí sa tým možno nechvália. Varovným signálom by malo byť napríklad to, keď si vyťažený človek konečne urobí voľno a ide sa venovať obľúbenej aktivite, no aj tak mu to neprináša potešenie.
Jestvujú rôzne druhy antidepresív, ktoré ovplyvňujú funkciu neurotransmiterov (prenášačov vzruchov) v centrálnej nervovej sústave. Napríklad agomelatín nielen výrazne účinkuje na depresívne príznaky, ale má preukázaný vplyv aj na anhedóniu, zlepšuje stav od prvého dňa a počas celej liečby. Cieľom liečby sa stala aj snaha pomôcť pacientom nájsť uspokojenie, zlepšiť ich život a umožniť im opätovne vnímať príjemné pocity, ktoré sú pre väčšinu ľudí úplne normálne.