Práca pre vás bola všetkým, a teraz, keď vidíte svoj pracovný stôl, búši vám srdce a cítite úzkosť? Väčšinou stres prežívame na pracovisku – podľa prieskumu Európskej agentúry pre bezpečnosť a ochranu zdravia pociťuje až štvrtina zamestnancov stres v práci počas celého dňa.
Nejasné zadania, večerné telekonferencie, zmeny dohodnutých termínov, moderné otvorené priestory bez stien a bez súkromia, arogancia kolegov, mítingy a prezentácie v nepriateľskom prostredí. To je zbierka najčastejších stresorov v práci. Stres však môže vyvolať aj dopravná zápcha, v rámci „syndrómu pondelkového rána“, zvonenie budíka, vyzváňanie telefónov, ale aj elementárna záležitosť, ako je hlad. Nezanedbateľným stresorom býva bolesť – predovšetkým bolesť pohybového aparátu.
Z prieskumu, ktorý pre zdravotnú poisťovňu Dôvera ešte v lete vypracoval Inštitút stresu, vyplynulo, že viac ako polovica Slovákov je vyčerpaná, pričom najvyčerpanejšia skupina bola vo veku 65 a viac rokov (čo je so vzrastajúcim vekom fyziologické), ale druhou skupinou bola veková kategória 18–29 rokov. U ľudí v prieskumnej vzorke, v prípade ktorých bola zistená zvýšená únava, prieskum odhalil aj vysokú mieru stresu a zníženú stresovú odolnosť. „Je logické, že čím je organizmus v lepšej kondícii, tým je voči stresu odolnejší,“ potvrdil vedúci Inštitútu stresu Karol Kováč.
Ako pôsobí stres a ako vyhorenie | |
---|---|
Stres | Vyhorenie |
neprimerané ambície | uzatvorenie sa do seba |
emocionálne reakcie | citová otupenosť |
hyperaktivita | nezáujem |
strata energie | strata motivácie |
zvýšené riziko úzkostných porúch | zvýšené riziko rozvoja depresie |
negatívny vplyv najmä na fyzické zdravie | negatívny vplyv najmä na duševné zdravie |
hrozí predčasná smrť následkom ochorenia | hrozí riziko samovraždy |
Stres a následné zvýšené riziko rozvoja depresie do veľkej miery súvisia aj s fyzickou bolesťou. Štatistické údaje Dôvery ukázali, že v priebehu roka 2015 napríklad až 56 percent všetkých pacientov, ktorí mali predpísané minimálne tri balenia liekov proti bolesti v rámci ochorenia pohybového aparátu, zároveň vybrali aj jedno balenie antidepresív alebo lieku proti úzkosti. Dlhodobo lieky na duševné ochorenia užívala až tretina pacientov s bolesťami pohybového aparátu. Telesné a duševné zdravie spolu úzko súvisia a platí to aj naopak. Nadmerný dlhodobý stres sa spolupodieľa na vzniku mnohých civilizačných ochorení. Podľa pamäťovej majsterky Michaely Karstenovej permanentný stres veľmi škodí aj našej pamäti. Krátkodobý stres nabudí ku vyššiemu výkonu, ten je pozitívny. Dlhodobý, spôsobený tlakom v práci, aktivuje určité bunky, ktoré blokujú pamäť.
Vedci z Univerzity Komenského v Bratislave minulý rok skúmali dokonca vplyv stresu na alergikov. Zistili, že ľudia, ktorí trpia alergiami, nie sú schopní primerane reagovať na stres a správajú sa neadekvátne k podnetom z vonkajšieho prostredia. Zistenia experimentov okrem iného potvrdzujú, že osoby trpiace silnou alergiou reagujú na stres neprimerane. Obranný systém tela ostáva v záťažovej situácii pasívny. Aj preto sú často unavení, v čase alergickej sezóny malátni. So stresom úzko súvisí aj chronický únavový syndróm a syndróm vyhorenia. Mnoho prienikov má aj s depresiou, a hoci vyhorenie nie je klasická psychiatrická porucha (považuje sa skôr za stav úplného vyčerpania), k depresii môže viesť.
Rakúsky lekár a vedec Hans Selye povedal: „Stres patrí k životu rovnako ako vzduch a dýchanie. Existuje jediný spôsob, ako sa mu vyhnúť. Zomrieť.“ Vyhnúť sa mu teda nedá, ale eliminovať ho áno. Najlepšou prevenciou, aby sa zdravotné problémy neskomplikovali až do štádia, keď treba liečiť aj dušu, je zdravý životný štýl, dostatok spánku, psychohygiena. Teda činnosti, ktoré človeku prinavrátia duševnú rovnováhu. Pre manuálne pracujúceho je najlepšou psychohygienou pokojná aktivita. Duševne pracujúci si výborne „vyčistí hlavu“ fyzickou záťažou. Každý človek by mal do svojho každodenného života zaviesť určité rituály a aspoň časť dňa sa venovať činnosti, ktorá ho baví a napĺňa.
Vyhoreli ste? 12 kritických fáz
- Nutkavá snaha po sebapresadení, neprimerané ambície.
- Človek začína pracovať viac a tvrdšie, snaží sa dokázať svoju nenahraditeľnosť.
- Prehliadanie potrieb iných – človek má energiu len na prácu, zanedbáva rodinu, priateľov, jedlo a spánok.
- Presunutie konfliktu – problémy hľadá v prekážkach zvonka, pre stres sa objavujú prvé telesné ťažkosti.
- Revízia a posunutie hodnôt – jedinec sa izoluje od ostatných, nastáva emočné otupenie.
- Popieranie vznikajúcich problémov – človek sa stáva netolerantným, odmieta sociálne kontakty, narastá uňho agresivita a sarkazmus.
- Stiahnutie – úplná izolácia, môže začať vyhľadávať alkohol, upokojujúce lieky, drogy, pretože si predsa zaslúži úľavu.
- Jasné zmeny v správaní – na obavy ľudí z okolia reaguje podráždene, môže byť plačlivý až paranoidný.
- Depersonalizácia – človek prestáva pociťovať seba a druhých ako cenné osobnosti.
- Vnútorná prázdnota – pokúša sa ju prekonať aktivitami ako prejedanie, sex, alkohol alebo drogy.
- Depresia – človek je vyčerpaný, plný beznádeje, jeho život stratil zmysel.
- Syndróm vyhorenia – objavuje sa emočný, celkový psychický aj telesný kolaps, výnimočne aj samovražedné tendencie.
(Tieto fázy sa nemusia objaviť všetky a nemusia nasledovať jedna po druhej opísaným spôsobom.)
Stres odoberie z horčíkových zásob
Horčík je minerál, ktorého okamžitú spotrebu stres zvyšuje až 20-násobne. O magnéziu je navyše známe, že zmierňuje úzkosť, podráždenie a poststresové napätie. V rámci pomerne unikátneho prieskumu, ktorý svojho času realizovala katedra výživy Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre na vzorke 200 Slovákov vo veku 17 až 84 rokov, sa zistilo, že tretina z nás je podľa všetkého ohrozená nedostatkom horčíka. Vo vekovej skupine nad 50 rokov sa táto pravdepodobnosť navyše niekoľkonásobne zvýšila. Nedostatok horčíka sa vo vyššej miere dokázal aj u účastníkov štúdie, ktorí mali BMI (index telesnej hmotnosti) nad 25,0. Možno teda predpokladať, že nedostatok horčíka sa v organizme spája aj s nezdravým štýlom života a výskytom obezity.
Magnézium je navyše najpoužívanejším liekom aj v záchrankách. Známa magnéziová injekcia má totiž okamžitý účinok – príjemný pocit tepla, svalové a psychické uvoľnenie. Mnohí pravidelní volajúci na tiesňovú linku sa doslova „trasú“, aby im podali horčík, hoci účinok magnézia pichnutého do žily trvá nanajvýš hodinu. „Pacient pri málo liekoch pociťuje ich okamžitý účinok tak ako pocity tepla pri horčíku,“ píše známy záchranár doc. MUDr. Viliam Dobiáš vo svojej knihe Volali ste záchranku?. Horčík rozširuje cievy a spôsobuje výrazný a okamžitý pocit tepla v koži, v oblasti krku a brucha, zmierňuje svalovú dráždivosť, napätie svalstva, rozširuje priedušky. "Medzi deťmi a čokoládou nie je taký tesný vzťah ako medzi neurotikmi a magnéziom.“
Z potravín obsahujú najviac horčíka orechy, z ovocia banány. V každom prípade sú veľmi dobrým zdrojom magnézia horčíkové minerálne vody (Gemerka, Magnesia), z ktorých dokáže horčík telo efektívne použiť. „Minerálna voda je prirodzeným a ľahko dostupným zdrojom minerálov, teda aj horčíka. Telo ich dokáže efektívne zužitkovať,“ dodáva prof. MUDr. Zdeněk Zadák, ktorý je považovaný za zakladateľa odboru klinickej výživy v Čechách. Častým riešením nedostatku horčíka sú aj výživové doplnky a lieky (niektoré čiastočne hradí zdravotná poisťovňa).