Slováci a stres: Práca je najväčší zdroj napätia

Slovákov a stres nespája len prvé písmeno v slove. Viaceré prieskumy v poslednom období potvrdili, že stres je emócia, ktorá pravidelne sprevádza život mnohých. Aj prieskum, ktorý realizovala agentúra Focus na objednávku spoločnosti Boiron na vyše tisícke respondentov, dokazuje, že 43 % opýtaných zažíva stres veľmi alebo dosť často.

17.06.2017 06:00
práca, stres, napätie, únava, prepracovanosť,... Foto:
Prvým a najdôležitejším zdrojom stresu je práca.
debata (2)

Našťastie sú najčastejšie zažívanými pocitmi radosť a láska. Konkrétne lásku prežíva vo svojom živote veľmi často alebo dosť často až 71 % opýtaných. Bohužiaľ, po dvoch pozitívnych emóciách nasleduje stres.

Prvým a najdôležitejším zdrojom stresu je práca. Nasleduje finančná situácia a vzťahy s ľuďmi mimo rodiny. Častejšie stres intenzívne zažívajú ľudia vo veku 35 – 54 rokov, vysokoškolsky vzdelaní, pracujúci ako výkonní či tvoriví odborní pracovníci. Väčšina respondentov, ktorí zažívajú stres (90 %), nikdy v súvislosti s riešením stresu nevyhľadala odbornú pomoc.

Pozitívny a negatívny stres

Teóriu stresu ako prvý rozpracoval v Kanade Hans Selye (mimochodom, svoje detstvo prežil v Komárne a v 60. rokoch navštívil dokonca Bratislavu) a stres vnímal ako nešpecifickú reakciu organizmu na záťažové podnety. Ide o reakciu, ktorá sa vyvinula preto, aby človek dokázal rýchlo a účinne zareagovať v stave ohrozenia.

Stres je teda vo svojej podstate pozitívny. Dávka stresových hormónov adrenalínu a kortizolu totiž zlepšuje výkon a produktivitu, dokonca navodzuje príjemný, pozitívny a vzrušujúci pocit. Takýto prospešný stres primeranej intenzity nazývame eustres. Naopak, distres je jeho odvrátená tvár, dôležitý faktor predčasného vzniku rôznych chorobných procesov v podobe vysokého krvného tlaku, žalúdočných vredov, bolestí hlavy, porúch imunity. Okrem tela však dlhodobý stres negatívne vplýva aj na ľudskú myseľ a okrem podráždenosti, zlosti a nesústredenosti je často spúšťačom rôznych psychických porúch, ako je úzkosť či depresia.

Medzi laikmi, ale často aj medzi odborníkmi dlho panoval názor, že najviac škody napáchajú vysoké koncentrácie stresových hormónov, ktoré sa počas stresu vyplavujú do krvi, a preto ich treba tlmiť. „V našej výskumnej skupine sme dokázali, že aj opak, teda nedostatočná aktivácia stresových hormónov, môže byť problém,“ vysvetľuje prof. PharmDr. Daniela Ježová, DrSc., z Ústavu experimentálnej endokrinológie Biomedicínskeho centra SAV. „Nedostatočnú odpoveď hormónov počas psychosociálneho stresu sme odhalili u ľudí so sklonom k úzkosti aj u pacientov s úzkostnou poruchou.“

Stres a užívanie psychiatrických liekov

Väčšina respondentov z prieskumu, zažívajúcich vo svojom živote často alebo občas stres, nezvykne na potlačenie stresu zobrať nijakú tabletku. Uvádza to z nich až 80 %, čo je veľmi pozitívne. „Zvlášť ma potešilo, že až tretina Slovákov kompenzuje stres športom. Z medicínskej stránky naozaj dobrý prístup. Alkohol, cigarety alebo mäkké drogy sa ako kompenzácia stresu v minulosti vyskytovali oveľa častejšie“ hovorí MUDr. Pavol Malovič.

Proti stresu nie sme bezmocní. Nemali by sme byť. V boji s ním je najdôležitejšia zmena postoja k okolitému svetu. Oddych si treba plánovať. Zahrnúť doň partnera, rodinu, priateľov, koníčky, pri ktorých možno natankovať energiu do života. Treba sa venovať niečomu, čo organizmu prináša stav, keď sa cíti šťastný. Takýto stav sa najlepšie navodí pomocou telesnej námahy, ale prinášajú ho aj duševné, kreatívne činnosti.

V čínštine sa kríza povie vej-či. Ide o dva symboly, z ktorých jeden znamená nebezpečenstvo a druhý šancu. Každý životný problém teda možno vidieť ako ohrozenie aj ako výzvu. Niekedy môžu pomôcť aj prírodné protiúzkostné lieky, od ktorých nevzniká závislosť, sú nenávykové a neutlmujú. Určite je to lepšia cesta, ako sa stať závislým od upokojujúcich liečiv na predpis, od alkoholu a tabaku.

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #láska #stres #pracovný stres #psychiatrický pacient