Celosvetovo ňou trpí viac ako 300 miliónov ľudí všetkých vekových kategórií. Priekopníkom v jej liečbe je však podľa všetkého Británia, kde sa osvedčil systém bezplatnej starostlivosti o ľudí s týmto ochorením.
Depresia je porucha, ktorá postihne počas života takmer každého štvrtého človeka. Môže zahŕňať pocity smútku, beznádeje, celkovej únavy, znížené sebahodnotenie a pokles sebavedomia, poruchy spánku a rôzne, často mnohopočetné, bolesti.
Briti so psychickými problémami sa môžu telefonicky či formou e-mailu obrátiť na špeciálne centrá, ktorými takto v poslednom roku prešiel takmer milión ľudí. Špeciálne trénovaní psychológovia či sociálni pracovníci im spravidla do 24 hodín zavolajú a vykonajú vstupný pohovor. Ten ukáže, či dotyčný vyžaduje individuálnu, či skupinovú terapiu, alebo či postačí miernejšia liečba po telefóne.
Model je založený na skúsenostiach z vedeckého prostredia. Podľa expertov ide o prvý rozsiahly „nekontrolovaný“ test postupov, ktoré boli skúšané v laboratórnych podmienkach. Obrovský rozsah výskumu napríklad pracovníkom ukázal dôležitosť okamžitej reakcie či pomohol zdokonaliť triedenie pacientov na ľahké a vážne prípady. A systém zatiaľ funguje. Náprava nastáva u polovice osôb, ktoré absolvujú aspoň dva terapeutické rozhovory.
„Úprimne povedané, som ten posledný, kto by chcel hovoriť o svojich psychických problémoch. Stále nemôžem uveriť, že to fungovalo,“ povedal americkému denníku New York Times o svojej skúsenosti s novým systémom tridsaťdvaročný Oliver. Pred dvoma rokmi ho trápili návaly úzkosti, nad ktorými rýchlo strácal kontrolu. „Bol som na dne,“ opísal svoju situáciu grafik a otec dvoch detí. Rýchlo bol začlenený do individuálnej terapie, kde mu nakoniec bola diagnostikovaná obsedantno-kompulzívna porucha.
Britský zdravotnícky experiment sa začal v roku 2008. V prvej vlne vzniklo 35 kliník s dohromady tisíc pracovníkmi, systém bol však okamžite zahltený obrovským prívalom záujemcov. Teraz pracuje projekt s oveľa vyšším rozpočtom a cieľom britskej vlády je zabezpečiť pokrytie pre celé územie Spojeného kráľovstva.
Richard Layard z London School of Economics však tvrdí, že projekt si na seba dokáže zarobiť, už len vďaka väčšej pracovnej výkonnosti vyliečených ľudí. „Ak má niekto zlomenú nohu, dostane sa mu okamžite pomoc. Pokiaľ má však zlomenú dušu, väčšinou to tak nie je,“ povedal. Presun starostlivosti o duševné zdravie z nemocníc do špeciálnych centier a domáceho prostredia plánuje tiež Česká republika. Na Slovensku sa o žiadnej takejto iniciatíve nevie, aj keď mnoho psychológov a psychiatrov sa vyjadrilo, že pre vysokú vyťaženosť musia odmietať pacientov. Vytvorenie stovky kliník duševného zdravia môže trvať až 20 rokov, na objednanie k psychológom sa pritom už dnes čaká niekoľko mesiacov.
Podobne je na tom dnes aj Británia a jej štátny zdravotnícky systém National Health Service (NHS). Prieskum v jeho nemocniciach začiatkom júla ukázal, že zariadenia zabezpečujúce psychologickú liečbu môžu byť čoskoro úplne prevalcované kombináciou rastúceho dopytu a nedostatku pracovnej sily.
S nedostatkom pracovníkov bojuje aj nový program. Asi 40 percent záujemcov o jeho služby tak nemohlo po prvotnom nadviazaní kontaktu dostať pomoc, ktorú potrebovali. Podľa odbornej verejnosti však dokázal nový systém značne detabuizovat otázky duševného zdravia v krajine s tradíciou neústupného stoicizmu. „Dnes počúvate mladých ľudí, ako hovoria: Asi kvôli tomu zájdem na terapiu,“ povedal The New York Times klinický riaditeľ NHS pre duševné zdravie Tim Kendall. „To by sa predtým v žiadnom prípade nemohlo stať,“ dodal.