Najrozšírenejšou formou je tá, ktorú nazývame zimnou depresiou – začína sa na jeseň a končí s príchodom jari. Medzi hlavné príznaky patrí nedostatok energie, väčšia potreba spánku a menší záujem o aktivity, ktoré inak prinášajú uspokojenie. Niekedy je pre takto zasiahnutého jedinca ťažké aj pracovať, píše denník La Repubblica.
Nielen príznaky spojené s depresiou, ale aj mimoriadna potreba konzumovať sacharidy, ktoré prispievajú k zvyšovaniu hmotnosti, vedú k tomu, že je sezónna afektívna porucha (SAD) považovaná za ľahšiu formu depresie. V skutočnosti ide o inú verziu ťažkej choroby. „Osoby, ktoré trpia sezónnou afektívnou poruchou, sú na tom rovnako ako tí, ktorí sú postihnutí skutočnou depresiou,“ hovorí Brenda McMahonová z Kodanskej univerzity. Podľa nej „môžu vykazovať depresívne stavy aj mimo kritické obdobie, problémy ich však najčastejšie postihujú len v tomto čase; sú mnohí ľudia, ktorí trpia tým, čo sa označuje za subsyndróm“. Ide o desať až 15 percent obyvateľov, ktorí vykazujú mnohé depresívne príznaky, aj keď u nich nie je porucha klinicky preukázaná. Zimnou depresiou trpia predovšetkým ženy v dospelom veku: ide o 80 percent z celkového počtu postihnutých.
Medzi neurotransmitery, ktoré majú vplyv na zimnú depresiu, patrí najmä serotonín. Ten reguluje pocity šťastia a úzkosti – a teda aj náladu. Niektoré analýzy uskutočnené na zvieratách, predovšetkým hlodavcoch, ukázali, že zásadnú úlohu v regulácii serotonínu zohráva slnečný svit. V zime, keď je ho nedostatok, je tento regulačný systém menej aktívny. To sa prejavuje najmä u citlivejších jedincov tým, že sa u nich zvyšuje pravdepodobnosť zimnej depresie. Ak ide o rozdiely medzi mužmi a ženami v súvislosti so sezónnou afektívnou poruchou, vedci sa domnievajú, že tu je na vine práve tento neurotransmiter.
„Medzi estradiolom, teda hlavným ženským pohlavným hormónom a prenosom serotonínu je úzka súvislosť. Myslíme si, že meniace sa úrovne estradiolu v takých fázach, ako je puberta a obdobie po pôrode, môžu ovplyvňovať produkciu serotonínu,“ hovorí McMahonová.
Uvedená porucha je zrejme rozšírenejšia v závislosti od vzdialenosti od rovníka, výnimkou je však Island. „Islanďania sú pred SAD zrejme geneticky chránení. V porovnaní napríklad s Kanadou, kde je táto porucha viac rozšírená, je na Islande počet prípadov veľmi obmedzený,“ poznamenal Robert Levitan z Torontskej univerzity. Dôvod? Opäť sa tu hlási o slovo serotonín a variácia génu, ktorý kontroluje jeho prenos: ľudia, ktorí sú menej ohrození afektívnou poruchou, majú taký variant, ktorý vedie k zvýšenú tvorby serotonínu v zimnom období.
Prevencia depresie počas starnutia
- Depresia je choroba charakterizovaná ustavičným smútkom a stratou záujmu o aktivity, ktoré ste si doteraz užívali, sprevádzaná neschopnosťou vykonávať bežné denné aktivity, v trvaní najmenej dvoch týždňov.
- Navyše, ľudia s depresiou majú zväčša pár z nasledujúcich symptómov: strata energie, zmena apetítu, menej alebo viac spánku, úzkosť, znížené sústredenie sa, nerozhodnosť, nepokoj, pocity viny alebo menejcennosti, beznádeje a pomýšľanie na sebaublíženie alebo samovraždu.
- Depresia u starších ľudí je bežná, ale často je prehliadaná a neliečená. Často je spojená s fyzickým stavom, ako ochorenie srdca, vysoký krvný tlak, cukrovka alebo chronická bolesť, zložitými životnými situáciami, ako strata partnera, a zníženou schopnosťou robiť veci, ktoré robili v mladosti.
- Starší ľudia majú zvýšené riziko samovraždy.
- Depresia je liečiteľná, terapiou alebo antidepresívami alebo kombináciou oboch.
Čo robiť, ak sa cítite skleslo alebo ak si myslíte, že máte depresiu
- Porozprávajte sa s niekým, komu dôverujete.
- Vyhľadajte odbornú pomoc.
- Pokračujte v aktivitách, ktoré vás bavili, keď vám bolo dobre.
- Ostaňte v spojení s rodinou a priateľmi.
- Dodržujte pravidelné stravovacie návyky a spánok.
- Pravidelne cvičte, aj keď je to iba krátka prechádzka.
- Vyhýbajte sa požívaniu alkoholu a berte iba predpísané lieky.
- Pamätajte: Dá sa toho urobiť veľa, aby sa dalo depresii predísť a liečiť ju aj vo vyššom veku.
Mohlo by vás zaujímať…
Prečo ženy a muži prežívajú depresie inak
Dospievajúce dievčatá a chlapci neprežívajú depresie rovnakým spôsobom, zistili britskí neurológovia. Ide o výsledok štúdie, v ktorej boli oddelene mužom a ženám ukazované deprimujúce fotografie. Pokus ukázal, že muži a ženy nereagovali rovnako: ženy sa cítili viac dojaté, zatiaľ čo mužom začalo rýchlejšie biť srdce. Zoči-voči smútku ženy zapájajú svoju dušu a emócie, zatiaľ čo muži reagujú telom. To tiež znamená, že muž bude viac načúvať tomu, ako by zväčšil svoju fyzickú silu, a že ženy budú prístupnejšie radám týkajúcim sa ich emócií.
Tieto rozdiely nie je jednoduché vysvetliť. Svoju úlohu zohrávajú aj kultúrne faktory, keď je napríklad ženám dovolené viac vyjadrovať emócie. Uvažovať môžeme aj o hormonálnych faktoroch, hovorí francúzsky profesor psychiatrie Michel Lejoyeux, ktorého citoval denník Le Figaro. „Zo svojej praxe viem, že perfekcionalizmus, keď chce byť človek za všetkých okolností dokonalý, a potravinové obsesie sú častejšie u žien. Tie sú tiež vnímavejšie k odporúčaniam, ktoré sa týkajú konzumácie potravín ovplyvňujúcich náladu. Mužov do stavu depresie uvádzajú "zlí kamaráti“. Prichádza ku mne mnoho pacientov, ktorí sa zveria, že im večer dobrú náladu urobí alkohol. Táto viera v „zlého priateľa“ považovaného za riešenie depresie je častejšia u mužov ako u žien," hovorí Lejoyeux.
A ako sa teda môžeme pred zlou náladou chrániť? Môžeme sa udržiavať v dobrej fyzickej forme, prípadne zmeniť spôsob života myslenia. Nevyhnutnou podmienkou dobrej nálady je pohyb: uvoľňujú sa pri ňom hormóny radosti endorfíny a hormón serotonín, ktorý je prírodným antidepresívom. Na to, aby sme si udržali pozitívne myslenie, stačí dve a pol hodiny pohybu týždenne, hovorí profesor Lejoyeux.
Štúdie tiež ukázali, ktoré potraviny pôsobia proti depresii. Ide o potraviny bohaté na horčík, ako je tmavá čokoláda, arašidy, mandle, avokádo a banány. Ďalšia štúdia ukázala, že ľudia, ktorí trpeli stresom najmenej, jedli aspoň trikrát do týždňa uhorky, kyslú kapustu a jogurt. „Svojim pacientom zdôrazňujem aj dôležitosť spojenia s prírodou: čím sme jej bližšie, tým sme šťastnejší,“ zdôrazňuje psychiater.