Ako vplýva na naše zdravie "modré svetlo"?

Vo dne má byť svetlo a v noci tma - to je pravidelný cyklus, na ktorý sú uspôsobené biologické hodiny nášho organizmu. Dnes však existuje pojem "svetelný smog", ktorý negatívne vplýva na naše zdravie. V rámci neho má večer nežiaduci vplyv najmä tzv. modré svetlo.

23.06.2018 06:00
mobil, spánok Foto:
Smartfóny nie sú prostriedkom pre lepší spánok.
debata

Podľa najnovšieho slovenského prieskumu väčšina z nás (71,8 %) vie, že svetlo vplýva na zdravie dospelých aj detí. Ale akým spôsobom, čo nám škodí a čo, naopak, prospieva, v tom až tak jasno nemáme. Pokusy na potkanoch a škrečkoch ukázali, že svetlo vie veľmi rýchlo zmeniť metabolizmus hormónu melatonínu. Tento hormón má v organizme dôležitú funkciu pri riadení rytmov deň – noc.

Naši predkovia využívali prirodzené svetlo, veď po celé tisícročia bolo pre človeka hlavným zdrojom svetla slnko. V posledných rokoch však trávime čoraz viac času vnútri a umelé osvetlenie má (aj prostredníctvom vyššej hladiny kortizolu a zníženej hladiny melatonínu) zásadný vplyv na biologické a fyziologické procesy v organizme, na pocit únavy, starnutie a našu celkovú kondíciu. Vie sa, že nočné zmeny či časté prelety časových pásiem (piloti, letušky) zvyšujú riziko nádorových ochorení, ale môžu viesť aj ku psychickým či kardiovaskulárnym poruchám. Dochádza totiž k akejsi desynchronizácii časového systému v tele s vonkajším prostredím. Dnes si umelo predlžujeme deň elektrickým osvetlením a ani v noci nemáme úplnú tmu – zdrojov svetla je priveľa v byte aj na ulici. Čoraz viac sa hovorí o tzv. modrom svetle, ktorého častým zdrojom sú úsporné žiarovky, LED osvetlenie, monitory, mobilné telefóny či televízia, ktoré treba využívať s rozumom, pretože môžu viesť k poruchám spánku.

Pred niekoľkými rokmi bol totiž v ľudskom oku objavený tretí druh fotoreceptorov citlivých na modré svetlo (je to svetlo s vlnovou dĺžkou cca 464 nanometrov, bežne ho vidíme ako studené biele svetlo a často sú ním zaliate kancelárie, nákupné strediská aj naše obývačky). Tieto receptory majú vplyv nielen na tvorbu hormónu melatonínu, ale ovplyvňujú celý rad procesov: krvný obeh, krvný tlak, teplotu tela, metabolizmus cukrov, tukov a bielkovín, vplývajú na imunitu, produkciu pohlavných hormónov, starnutie či duševnú (ne)pohodu. Vo chvíli, keď naše oči registrujú modré svetlo, hladina „hormónu dobrého spánku“ melatonínu je nízka a do tela sa vylučuje kortizol, hormón s povzbudzujúcim účinkom (ten zaspávaniu neprospieva).

Modré svetlo cez deň neškodí, ale dve-tri hodiny pred spaním by sa mal človek pozerať skôr do teplého žltého svetla, aké má zapadajúce slnko, plameň sviečky a podobne. Už sa vyrábajú aj LED-žiarovky s odfiltrovaným modrým svetlom – a tie sú večer v poriadku. Určite sa však neodporúča hľadieť ešte tesne pred zaspávaním do mobilného telefónu či do noci pozerať televíziu – najmä ak má človek problémy s nespavosťou. Radšej by mal pri nočnej lampe so žltým svetlom chvíľu čítať knihu.

Najzdravšie svetlo je logicky prirodzené svetlo pochádzajúce zo slnečného žiarenia. Veda a výskum pokročili aj v tejto oblasti – existuje spôsob, ako ho dostať do interiéru nielen cez okná, ale aj v podobe moderných svetelných stropov. „Je to síce zdroj umelého svetla, ale má všetky vlastnosti prirodzeného svetla,“ vysvetľuje svetelný odborník Ing. Zlatko Balaš, spolumajiteľ predajne so svetelnými stropmi. „Na rozdiel od klasických typov osvetlenia a svietidiel svetelné stropy distribuujú svetlo v priestore rovnomerne, tak ako obloha rozptyľuje slnečné žiarenie v atmosfére. Toto kvalitné osvetlenie obsahuje všetky farby spektra a dá sa regulovať tak, aby človek mal aj v interiéri to najzdravšie denné svetlo.“ Dokonca už existujú aj „chytré mobily“, ktoré večer automaticky prepínajú na pozadie s iným ako modrým podsvietením.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #biologické hodiny #tma #svetlo #modré svetlo