Pamäť: Čo som to chcel?

Pamäť sa často prirovnáva ku knižnici s kilometrami políc plných kníh. Keď príde nová kniha, knihovník sa musí rozhodnúť, či má v knižnici ostať natrvalo. Ak áno, zaeviduje ju a uloží na príslušnú policu, odkiaľ ju v prípade potreby možno vybrať. Prečo potom zabúdame?

27.07.2018 06:00
mozog, pamäť, rozum, rozmýšľanie, Alzhaimer Foto:
Techniku ukladania údajov do pamäti, tzv. mnemotechniku, sa treba len naučiť.
debata (2)

Zabúdanie je často následkom prepracovanosti a životného štýlu. K pamäťovému skratu najčastejšie dochádza vtedy, ak sa na vec nesústredíme (tzv. automatizmus), alebo sme informáciu pre uloženie do pamäti nedostatočne spracovali. Existujú však tzv. mnemostratégie, vďaka ktorým sa dá výskyt takýchto situácií minimalizovať. O pamäťových technikách, pomocou ktorých si možno lepšie zapamätať mená, čísla, dôležité fakty či slovíčka z nejakého cudzieho jazyka, existuje množstvo článkov či kníh.

Techniku ukladania údajov do pamäti, tzv. mnemotechniku, sa treba len naučiť. Metód na zapamätávanie jestvujú desiatky, ale všetky majú spoločný základ – vytváranie predstáv a asociácií, ktoré sú vlastne piliermi mozgových funkcií. Mozog má totiž prirodzený problém s tým, zapamätať si abstraktné symboly ako mená alebo čísla, preto je dôležité urobiť ich pre pamäť stráviteľnejšími tým, že k nim pripojíme živé obrazy. Často sa nám napríklad stáva, že sme si nezapamätali meno človeka, ktorý sa nám prednedávnom predstavil. Skúste ísť nabudúce na to takto: V okamihu predstavovania si vytvorte obraz, ktorý môže obsahovať nejaké fyzické črty, výraz tváre, postoj, tón hlasu, oblečenie – napr. ak má Mária tvár s ušľachtilými črtami, povedzte si – Panenka Mária. Vytvorte si bezprostrednú asociáciu medzi menom a čímkoľvek, čo vám pomôže toto meno si neskôr vybaviť v mysli. Napríklad: Sýkora – spevavý vták, predstavte si ho, ako poletuje, máva rukami, môžete si vymyslieť aj rým: Lucia – tá sa opíja, František – dá mi šek, Klára – tá len tára.

Súvisí schopnosť zapamätať si s výškou IQ? Podľa pamäťovej rekordérky Michaely Karstenovej istú úlohu síce zohráva aj výška IQ, ale nie je rozhodujúca. Pamäťové techniky sa dokáže naučiť takmer ktokoľvek. Dokazujú to aj štúdie. Jediný rozdiel spočíva v rýchlosti osvojenia si týchto techník. A ako je to s vekom? „Dodnes vládne názor, že starnutie sprevádza strata väčšiny telesných aj mentálnych funkcií. Vedci zdôrazňujú, že väčšina ľudí nad 65 rokov má mozog schopný bezchybne fungovať,“ tvrdí riaditeľka Centra MEMORY v Bratislave, liečebná pedagogička PaedDr. Mária Čunderlíková.

Výskum však potvrdzuje, že zhoršenie zdravotného stavu a niektorých schopností, ktoré sa dosiaľ považovali za prirodzený prejav choroby, spôsobuje v skutočnosti samota, izolácia, strata citových väzieb, zlý životný štýl, ale aj duševná a telesná nečinnosť. Vieme, že bunky a ich spojenia si aj v starnúcom mozgu zachovávajú isté regeneračné schopnosti. Nazývame ich „neurónová plasticita“.

Zábudlivosť spojenú s vekom nemožno úplne zastaviť, ale možno ju spomaliť. Nielen samotný mentálny tréning spomaľuje tento proces, pomáha aj správna strava, spánková hygiena, pravidelný šport. Ťažkosti so zapamätávaním spôsobuje menšia „pružnosť“ staršieho mozgu v porovnaní s mladým. Krátkodobá pamäť vrcholí v puberte, dlhodobá pamäť v tridsiatke, obe potom postupne upadajú. Väčšina ľudí po štyridsiatke si uvedomuje, že ich pamäť už nie je taká, aká bývala. Pamäť však možno udržiavať v dobrej kondícii používaním a tréningom. Ľudská pamäť je totiž schopná neuveriteľných výkonov a všetci máme schopnosť držať v pamäti obrovské množstvá informácií.

Účinným prostriedkom je teda duševná a telesná činnosť. Mozog potrebuje aktivizačné podnety, takže je vhodné udržiavať si ho aj vo vyššom veku v činnosti pravidelnými pamäťovými cvičeniami, lúštením krížoviek, sudoku, spoločenskými hrami, čítaním, pestovaním koníčkov ako záhradkárčenie, stretávaním sa a rozhovormi s priateľmi. Prechádzky, turistika a iné udržiavanie fyzickej aktivity podporujú krvný obeh v mozgu. Starnúť teda rozhodne možno pri uchovávaní si nezávislosti a jasnej mysle!

Typy pamäti

  • Zmyslová (senzorická pamäť) – uloží len veľmi krátko informácie sprostredkované zmyslovými orgánmi, predchádza prechodnému uskladneniu informácií do krátkodobej pamäti.
  • Krátkodobá (pracovná) pamäť – umožňuje dočasné zapamätanie si obmedzeného množstva informácií (na 2 – 20 minút) v krátkom čase. Jej úlohou je umožniť okamžité zopakovanie informácie, analyzovať, porovnať s už známymi informáciami, v dôležitých prípadoch uložiť do dlhodobej pamäti.
  • Dlhodobá pamäť – umožňuje uchovať informácie na dni, týždne, roky, po celý život. Schopnosť skladovania sa zdá neobmedzená, ale pri spomínaní je potrebné hľadanú informáciu nájsť medzi mnohými inými. Má viacero vrstiev: epizodickú, sémantickú, procedurálnu.
  • Epizodická pamäť – zachováva osobné udalosti prežité na určitom mieste v určitom čase (epizódy) po celý náš život. Je významnou súčasťou autobiografickej pamäti. Tieto vlastné udalosti sa najlepšie pamätajú, ak boli silno citovo poznačené.
  • Sémantická pamäť – skladuje vedomosti jazykové, kultúrne, zemepisné. Uchovajú sa na základe učenia a sú uložené nezávisle od toho, kedy a kde sme sa ich naučili.
  • Procedurálna pamäť – nadobúda a zachováva manuálne zručnosti naučené opakovaním, ich využívanie je automatické. Je to schopnosť šoférovať auto, bicyklovať sa, ale aj stratégie, ktoré sa používajú automaticky – pravidlá hier, naučená násobilka.

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #mozog #pamäť #zabúdanie