Pamäť: Čo som to chcela povedať?

Zabúdame. Nedokážeme si spomenúť na mená známych športovcov, hercov. Nevieme, kde sme zaparkovali auto. Netreba sa báť, takéto zabúdanie je často následkom prepracovanosti a rýchleho životného štýlu.

13.12.2018 06:00
mozog, pamäť, Alzheimer Foto:
Zabúdanie je prirodzené a z hlavy si netreba robiť skládku odpadových informácií.
debata

Spozornieť treba pri senioroch, ak strácajú napríklad prehľad o dátume, ročnom období, dochádza k zmenám nálady, správania, k ťažkostiam s vykonávaním bežných prác.

Zabúdanie je prirodzené a z hlavy si netreba robiť skládku odpadových informácií. Aj odborníci ubezpečujú, že bežné zabúdanie je prirodzené a ak by sme si všetko pamätali nevedeli by sme si z množstva poznatkov vybrať tie podstatné. To, čo si pamätáme, je ovplyvnené našou osobnosťou, a tak si každý pamätá niečo iné. Niekto má pamäť na tváre, iný na mená, ďalší na dátumy narodení. Zvyčajne si pamätáme udalosti, na ktorých sme citovo zainteresovaní, a zabúdame to, čomu nevenujeme dostatočnú pozornosť, alebo to pre nás nemá význam.

Pri zabúdaní zohráva významnú úlohu aj stres. Vystresovaní ľudia ťažšie prijímajú informácie, pravdepodobne preto, že ich „pracovný disk“ zapĺňajú rôzne negatívne myšlienky. Príkladom sú situácie, keď si človek predstaví, „čo všetko ešte musí urobiť“. Ak v danej chvíli dostane ešte nejakú ďalšiu úlohu, s veľkou pravdepodobnosťou na ňu zabudne. Oddych a schopnosť odfiltrovať stres a napätie preto pamäti môže len prospieť.

Poznáme dva základné druhy pamäti. Informácie a okolia stále prichádzajú do našej krátkodobej pamäti, kde ostávajú veľmi krátko. Ak je informácia pre nás dôležitá, zachytí a kóduje sa v dlhodobej pamäti. Informácia, ktorá je pre nás nezaujímavá alebo nepotrebná, nie je kódovaná, význam tejto informácie zaniká a prebieha proces zabúdania. Naša dlhodobá pamäť funguje ako permanentný sklad záznamov a udržiava uložené informácie o nás, všetky naše spomienky, rodinnú históriu, vedomosti, zručnosti a skúsenosti. Skúsenosti využívame neprestajne. Napríklad spomienka na našu súčasnú adresu a cesta, ako sa dostať domov, je obrazne povedané, v „prednej“ časti našej dlhodobej pamäti. Iné informácie, ktoré menej často využívame, máme uložené „vzadu“. Niekedy, keď počúvame rozprávať o minulosti, spomenieme si na udalosti, ktoré sa nám osobne prihodili. A tiež potrebujeme pamäťové podnety, akési pomôcky potrebné na rozpomenutie sa. Manipulácia so starým predmetom môže pôsobiť ako takýto pamäťový podnet. Niekedy takúto spomienku vyvolá melódia z minulosti, vôňa, stará fotografia.

U ľudí s demenciou postupne prestáva plniť svoju funkciu krátkodobá pamäť. Nedokážu tvoriť nové záznamy a ukladať ich v dlhodobej pamäti. Informácia, ktorá vchádza do krátkodobej pamäti, je rýchlo zabudnutá. Človek s vážnou poruchou pamäti (s nejakým typom demencie) nie je schopný udržať jasnú konverzáciu o dnešnom dni, ale keď s ním hovoríte o minulosti, o detstve či rannej dospelosti, je schopný hovoriť s radosťou a opisovať podrobnosti. Preto je dôležité stimulovať tieto spomienky na dávne udalosti. Hovorí sa tomu „reminiscenčný prístup“.

V reminiscencii sa v rámci tréningov pamäti využívajú na vyvolanie spomienok seniorov, osobitne u osôb s poruchami pamäti, špeciálne aktivity alebo fyzické predmety, ktorými sa vyvolávajú pamäťové podnety. Mnohé takéto predmety sa nájdu v domácnostiach na povale, v komore, na burzách starožitností, výstavách, múzeách, ktoré možno navštíviť. „Pri pamäťových poruchách u seniorov už ide o stimuláciu dlhodobej pamäti, o udržanie mentálnych schopností, ktoré ešte majú,“ vysvetľuje Mária Čunderlíková z Centra MEMORY v bratislavskej Petržalke, ktoré okrem iného organizuje tréningy pamäti aj pre zdravých seniorov. V ich prípade ide často o prevenciu pamäťových problémov, ale aj osamelosti. V tréningoch pamäti sa tu zameriavajú na zachovanú schopnosť učiť sa, ako si napríklad zapamätať čísla, mená, štáty únie.

Jeden z takýchto tréningov navštevuje aj pani Betka. „Stalo sa mi to v električke,“ spomína. „Vystúpila som z nej a odrazu som nevedela, kde som a ako sa volám.“ Bezradne sedela na lavičke a čakala, kým jej to „naskočí“. Tušila, že je zle. Je to jeden z príznakov Alzheimerovej choroby, ochorenia mozgu, ktoré vedie k zániku nervových buniek a spojení. Skorý záchyt ochorenia je mimoriadne dôležitý, lebo len včasný začiatok terapie dáva pacientom a ich rodinám šancu na zlepšenie kvality života. Pri prvom záchyte pacientov s podozrením na Alzheimera zohrávajú kľúčovú úlohu predovšetkým príbuzní a praktickí lekári, ktorých pacienti navštevujú najčastejšie. To umožňuje ľahšie diagnostikovanie a nasmerovanie k špecialistovi – psychiatrovi alebo neurológovi. Zabúdanie nemusí byť normálnym prejavom staroby.

Ako odlíšiť „bežné zabúdanie“ od príznakov demencie?
Obvyklé problémy následkom starnutia Príznaky vážnejšej choroby
Urobil som zlé rozhodnutie v danej chvíli. Strácam schopnosť rozhodovania.
Zabudol som zaplatiť účet za telefón. Nie som schopný spracovať svoje financie.
Občas zabudnem, aký je deň (ale následne si to už v ten deň zapamätám). Strácam prehľad o dátume alebo ročnom období.
Občas si nespomeniem na správne slovo. Strácam schopnosti viesť konverzáciu.
Z času na čas stratím nejakú vec. Často premiestňujem veci a nie som schopný zapamätať si postup, ako ich nájsť.

Látky stimulujúce a zlepšujúce činnosť mozgu

  • Lecitín: V mozgu lecitín pomáha pri obnove nervových spojení alebo udržiavaní kvalitného fungovania mozgu.
  • Cholín: Udržuje mozog v bdelosti, prenáša nervové vzruchy, jeho koncentrácia klesá pri dlhodobej záťaži.
  • Kofeín: Najznámejšia a najčastejšie zneužívaná látka proti únave. Spoločne s nikotínom patrí k legálnym drogám – obe spôsobujú lepšie prekrvenie. Zvyšuje krvný tlak, zrýchľuje tep a odďaľuje únavu.
  • Ženšen: Výťažok z tejto rastliny zlepšuje činnosť mozgu, koncentráciu, odďaľuje únavu. Pripisujú sa mu stimulujúce účinky na mozog aj protistresové schopnosti.
  • Ginko: Obsahuje bioflavonoidy, ktoré zlepšujú činnosť mozgu a prekrvujú ho.
  • Guarana: Výťažok z tejto rastliny je často zložkou stimulujúcich nápojov proti únave. Je zdrojom prírodného kofeínu, teda látky, ktorá odďaľuje únavu.
  • Cesnak: Patrí medzi prírodné liečivá, má schopnosť stimulovať mozog a odďaľovať starnutie.
  • Pseudoefedrín: V tele sa mení na efedrín. Pôsobí podobne ako kofeín. V malých dávkach ho obsahujú lieky proti chrípke či bolesti a liečivá na odpuchnutie sliznice nosa. Túto excitujúcu drogu často zneužívajú narkomani.
  • Čučoriedky: Zlepšujú krátkodobú pamäť a môžu pomôcť aj ako prevencia jej zhoršovania.
  • Karí: Zmes korenín sa považuje za prírodnú prevenciu Alzheimerovej choroby. Odporúča sa jesť jedlá, ktoré obsahujú karí, trikrát do týždňa.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #pamäť #seniori #Alzheimerova choroba #zabúdanie