Schizofrénia: Snívanie v bdelom stave

Väčšina ľudí si o schizofrénii myslí, že je to nebezpečné ochorenie, ktorého nositelia bývajú agresívni. Je to dané aj tým, že obyčajne sú medializované prípady, keď pacient v psychóze a pod vplyvom bludov ohrozoval svoje okolie. Je to vrchol ľadovca, pričom o množstve tých, ktorí pri dobrej liečbe vedú normálny život, pracujú a starajú sa dokonca o svoje rodiny, sa nehovorí a nepíše. Takí záujem o medializáciu obyčajne ani nemajú. Trestné činy pácha omnoho viac ľudí, ktorí netrpia nijakým duševným ochorením a schizofréniou už vôbec nie!

Veľmi známe filmy, ktorých hlavnými hrdinami boli ľudia so schizofréniou, boli napríklad Klub bitkárov s Bradom Pittom v hlavnej úlohe alebo Čistá duša o geniálnom matematikovi Johnovi Nashovi, ktorého bravúrne stvárnil herec Russel Crowe. Nash je pravdepodobne jediným človekom so schizofréniou, ktorý dostal Nobelovu cenu.

Jedno percento

Schizofrénia je vážne duševné ochorenie, ktorým trpí asi jedno percento obyvateľstva. Na Slovensku je to približne 50-tisíc ľudí. Ide o chorobu spôsobenú poruchou činnosti mozgu, ktorá zasahuje nielen život chorého, ale aj celej jeho rodiny. Je ťažké zmieriť sa s tým, že nemôžete celkom veriť svojim zmyslom a nerozoznáte, či to, čo počas psychózy vidíte, sú halucinácie, alebo realita – tak opisujú svoj stav počas ataku ochorenia pacienti so schizofréniou. Medzi typické príznaky patria paranoidné bludy, chorý sa cíti ohrozený, počuje hlasy, má pocit, že s ním manipuluje nejaká bytosť, akoby mu niekto vkladal myšlienky do hlavy. Stráca orientáciu v tom, čo si myslí a hovorí on sám a čo niekto iný. Všetko vníma ako zmenené, cudzie, skreslené. Sú však rôzne formy schizofrénie s rôznymi prejavmi a diagnostikovať toto ochorenie nie je jednoduché.

Psychiatrička MUDr. Jana Vránová kedysi prirovnala schizofréniu k „snívaniu v bdelom stave“. Pre zdravého človeka je pomerne ťažké predstaviť si výlučne na základe opisu, čo prežívajú schizofrenickí pacienti. Pred viacerými rokmi bolo možné vďaka jednému projektu navštíviť simulátor v špeciálne upravenej kabíne kamióna a v ňom absolvovať projekciu, ktorá vytvárala kombinácie zvukov, videí a pohybov, navodzujúcich každodenné pocity schizofrenických pacientov pomocou vizuálnych efektov. Zároveň sprostredkúvala vizuálne a sluchové halucinácie. Človek, ktorý bol práve v kabíne, hľadel očami pacienta na každodenné stresové podnety, ktoré vyvolávali príznaky ochorenia. Štvrťhodinku trvajúce premietanie bolo počítačovo upraveným dokumentom, ktorého podstatou bolo nakrúcanie rôznych možných situácií na rušnej ulici skrytou kamerou. Vyjsť z kabíny sa dalo kedykoľvek.

Zážitok zo simulátora

Autorka tohto článku si na zážitok zo simulátora spomína takto: „Zvuky sa rinú z reproduktorov zámerne nepríjemne nahlas, človek je neschopný myslieť na čokoľvek iné. Kroky a dynamická kamera. Téma je banálna – treba vyjsť z domu a čosi kúpiť. Na obrazovke pred sebou vidíte svet očami chorého, vyčítavé pohľady ľudí na ulici, ktorí akoby o vás všetko vedeli, vtieravé hlasy zlovestne kričia: Je to tvoja vina! Odrazu zbadáte svoju vlastnú fotografiu vo výtlačku novín pri článku o tom, že ste komusi mali ublížiť. Vzápätí s vami nečakane nadskočí podlaha, na ktorej v simulátore stojíte a od ľaku sa mokrými dlaňami chytáte blízkeho zábradlia. Keď sa projekcia skončí, s úľavou vyjdete von, do pekného dňa bez ohľadu na počasie a ste rád, že išlo len o kombináciu zvukov, videoprojekcie a pohybov vyrobených umelo – a neodohrávali sa vo vašej hlave.“

„Schizofrénia najčastejšie vzplanie v období akútnej psychózy, človek stráca kontakt s realitou, počuje hlasy, ktoré ho nútia robiť niečo, čo nechce, v jedle cíti chuť otravy, cíti rôzne pachy. Niektorí pacienti sú presvedčení, že objavili nejaký vynález. Chorí si neuvedomujú, že je to iba ich myšlienka, pocit,“ vysvetľuje MUDr. Ľubomíra Izáková, predsedníčka Slovenskej psychiatrickej spoločnosti. „Strácajú aj spontánnosť.“

Najčastejší mýtus

Jeden z najčastejších mýtov je, že človek so schizofréniou má rozdvojenú osobnosť. Schizofrénia však neznamená rozštiepenie osobnosti, ale skôr to, že psychické funkcie človeka nefungujú v harmónii. Ľudia strácajú kontakt s realitou, vnímajú neexistujúce veci a veria im.

Typický nástup schizofrénie je v tzv. treťom decéniu, to znamená vo veku medzi dvadsiatkou a tridsiatkou. U mužov je to skôr, vo veku 16 až 25 rokov, vo veku 25 až 30 rokov sa ochorenie najčastejšie prejaví u žien. Druhým vrcholom nástupu ochorenia býva u žien menopauza. Jestvujú aj detské formy, ale sú raritné. Čím skôr sa schizofrénia začne, tým má pacient horšiu prognózu, lebo ho ovplyvní aj osobnostne.

V súčasnosti jestvujú dôkazy, že zvýšené riziko rozvoja schizofrénie je najmä medzi konzumentmi marihuany, najmä ak ide o dospievajúcu mládež s nezrelým centrálnym nervovým systémom. Na drogovom informačnom portáli infodrogy.sk sa o marihuane okrem iného píše: „Podľa štúdie King’s College v Londýne človek, ktorý v mladosti fajčí veľa marihuany, má dvojnásobnú pravdepodobnosť stať sa neskôr schizofrenikom.“ Presné príčiny vzniku schizofrénie nie sú známe, ale aktuálne vedomosti o mozgových mechanizmoch tejto poruchy ovplyvnili vývoj nových, účinnejších liekov.

Foto: SHUTTERSTOCK

lekár, psychiatria, schizofrénia Dnes už však existujú moderné lieky, ktoré pri pravidelnom a neprerušovanom užívaní dokážu schizofrenikovi zabezpečiť relatívne bežný život.

Správne liečený pacient nemá príznaky

Schizofrénia je ochorenie, ktoré má svoj biologický základ v mozgu. Na jej vznik a rozvoj nemá vplyv rodičovská výchova. „Je to disharmónia na úrovni neurotransmiterov. V istých oblastiach mozgu sa prenášajú impulzy, ktoré by sa inak nepreniesli,“ vysvetľuje MUDr. Izáková. „V niektorých je menej dopamínu a človek stráca schopnosť tešiť sa. Lieky pomôžu túto hladinu dopamínu vyrovnať a obnoviť rovnováhu medzi neurotransmitermi. Správne liečený pacient nemá príznaky ochorenia.“

Dôležitou súčasťou diagnostiky sú psychodiagnostické vyšetrenie a CT mozgu. Dnes už však existujú moderné lieky, ktoré pri pravidelnom a neprerušovanom užívaní dokážu pacientovi zabezpečiť relatívne bežný život. Nazývajú sa antipsychotiká. Ovplyvňujú biochemické procesy v mozgu, ktoré sú zodpovedné za príznaky schizofrénie. Ich účinkom sa pacient vracia do reálneho sveta a zbavuje sa utrpenia, ktoré mu do života neliečená schizofrénia priniesla. Okrem tabletiek ich možno dostávať dokonca v depotných injekciách raz za mesiac alebo raz za tri mesiace, čo znamená návštevu psychiatra dokonca len štyrikrát ročne.

Pre človeka so schizofréniou je dôležitá aj psychosociálna podpora a liečba. Lieky, psychoterapia a rehabilitácia sú najúčinnejšou kombináciou. Neliečená schizofrénia totiž výrazne skracuje život. Pacienti majú totiž tendenciu nebrať lieky ani na iné možné ochorenia, ktorými trpia. „Mám napríklad pacientku schizofreničku, ktorá nevyjde von, na slnko. Logicky trpí závažnou osteoporózou,“ vysvetľuje MUDr. Izáková.

O pacientoch so schizofréniou sa hovorí, že vidia svet tak, ako si nikto nedokáže predstaviť. Vďaka rôznym osvetovým kampaniam už možno áno. Jednou z nich je aj aktuálna „Neprežívaj. Ži.“ Viac na webe neprezivajzi.sk. Po 13 rokoch je opäť v prevádzke aj bezplatná telefonická linka Nezábudka Ligy za duševné zdravie 0800 800 566. Možno volať v prípade akýchkoľvek problémov spojených s duševným zdravím.