Ako zostať v pohode a "nezblázniť sa"

Od uverejnenia prvej globálnej správy Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) o samovraždách sa počet krajín, ktoré majú definované národné stratégie prevencie samovrážd, zvýšil. Napriek tomu je celkový počet krajín s jasnými stratégiami stále nízky. Najvyššia miera samovrážd sa týka krajín s vysokými príjmami, druhá vedúca skupina sú mladí ľudia. Aby bol cieľ znížiť počet samovrážd naplnený, je potrebné vzdelávanie médií o zodpovednom informovaní o samovraždách, realizovať programy medzi mladými ľuďmi s cieľom vybudovať životné zručnosti, ktoré im umožnia vyrovnať sa so stresom, včasná identifikácia a sledovanie ľudí, ktorým hrozí samovražda.

„Postupne prijímame opatrenia na zlepšenie zdravotnej starostlivosti v súvislosti s duševným zdravím. Základným dokumentom je Národný program duševného zdravia, ktorý zahŕňa aktivity s cieľom predchádzať duševným poruchám, napomáhať zmierneniu alebo odstráneniu niektorých dôsledkov tohto ochorenia. Pracujeme na tvorbe štandardných diagnostických a terapeutických postupov. Pokračuje proces tvorby ďalších štandardov vrátane pedopsychiatrie,“ povedala ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská.

Zo štatistík zdravotníckych informácií totiž vyplýva, že počet samovrážd rastie. Vo väčšine krajín ich páchajú muži častejšie ako ženy. Najrizikovejšími skupinami sú starší ľudia (nad 60 rokov) a mladí vo veku od 15 rokov. Motívy, ktoré vedú ľudí k samovražedným myšlienkam, sú rôzne. Pri samovražedných pokusoch dominovali na Slovensku v minulom roku rodinné problémy (41,3 %), ale dôvodom boli aj vnútorné osobné konflikty a existenčné problémy či školské problémy v prípade detí a mladistvých. „Prevencia samovražednosti nie je jednoduchá, ale je možná, preto by mala byť vysokou prioritou politických či vládnych programov. Veľa ľudí, ktorých psychický stav vyžaduje odbornú pomoc, ju nikdy nevyhľadá, pretože sa obávajú stigmy a predsudkov spoločnosti,“ upozornila doktorka Ľubomíra Izáková, prezidentka Slovenskej psychiatrickej spoločnosti.

„Samovražedné myšlienky nie sú zlyhaním ani príznakom duševnej choroby, môže sa to týkať každého z nás,“ zdôraznila. Pripomenula, že s problémom sa spája veľa mýtov.

"U ľudí, ktorí zvažujú samovraždu, môžeme dosť dlho pozorovať príznaky psychického napätia. Keď sa pre čin rozhodnú, napätie môže poklesnúť a prestávajú plánovať život – nahrádzajú to upratovaním, triedením vecí, krátkym kontaktovaním blízkych ľudí, s ktorými sa takto lúčia,“ dodala doktorka Izáková.

Psychiatrička Dagmar Breznoščáková upozornila, že samovraždy a samovražedné pokusy sú aj na Slovensku realitou a týkať sa môžu každého. „Bez rozdielu veku, pohlavia, sociálneho statusu či ochorenia, ktorým trpí,“ dodala.

Najväčším problémom podľa lekárov je, že väčšina spoločnosti sa tvári, akoby sa ich to netýkalo a návštevu odborníka pokladá za hanbu.

„Manažér stredného manažmentu sa ma pri kontrole spýtal, či mu na priepustku môžem dať pečiatku, kde bude uvedené len lekár, a nie moja špecializácia. Potvrdenie, že bol u psychiatra, do práce vraj priniesť nemôže. Kým v Spojených štátoch je trendové mať psychoterapeuta, u nás je to hanba,“ skonštatovala psychiatrička Mária Matisová z neziskovej organizácie No more stigma.