Hranice duševného zdravia sú tenké

Duševné ochorenie vzniká pri absencii stavu duševnej pohody. Ako rozpoznať samovražedné správanie a pravidlá liečby ochorení?

05.11.2019 13:00
doktor, písať, papier Foto:
Pokiaľ je depresia nerozpoznaná a nie je správne liečená, spája sa s ňou vysoké riziko samovraždy.
debata (1)

Svetová zdravotnícka organizácia definuje duševné zdravie ako „stav duševnej pohody, keď človek dokáže využiť svoje schopnosti, zvláda normálny životný stres, je plodný a produktívny v práci a je prínosom pre svoju komunitu“. Duševné ochorenie je absenciou uvedeného stavu. Závažnosť duševných porúch a potreba ich liečby sa hodnotia aj podľa miery narušeného fungovania človeka v jeho bežnom živote. Depresívne a úzkostné poruchy, závislosti či schizofrénia sú príkladmi z mnohých duševných porúch, ktoré jedincov často zvádzajú aj na samovražedné myšlienky.

Samovražda sama osebe nie je ochorením. Výskumy z rozvojových, ako aj z rozvinutých krajín ukazujú celkovú prevahu duševných porúch od 80 do 100 %, v prípadoch spáchaných samovrážd. Odhaduje sa, že u osôb s poruchami nálady (hlavne depresie) životné riziko samovraždy je 6 až 15 %, pri alkoholizme 7 až 15 % a pri schizofrénii 4 až 10 %. U osôb, ktoré spáchajú samovraždu, sa často vyskytujú súčasne aj viaceré poruchy. Pokiaľ je depresia nerozpoznaná a nie je správne liečená, spája sa s ňou vysoké riziko samovraždy. Depresia sa vyskytuje často, veľa ľudí, ktorí ňou trpia, však nikdy nevyhľadá pomoc. V mnohých prípadoch je depresia maskovaná, pacient sa odvoláva len na fyzické ťažkosti.

Medzi zvyčajné symptómy depresie patrí: depresívna nálada – skleslosť, smútok, strata nálady, únava a znížená aktivita, strata záujmov a schopnosti potešiť sa (anhedónia), úzkosť, podráždenosť, poruchy spánku, bolesti alebo nepríjemné pocity v rozličných častiach tela. So zvýšeným rizikom samovraždy sa spájajú špecifické klinické nálezy: dlhodobá nespavosť, zanedbávanie seba samého, iné súčasné vážne ochorenie, poruchy pamäti, vnútorný nepokoj, záchvaty paniky.

Ako rozpoznať samovražedné správanie?

Existuje veľmi veľa faktorov, individuálnych či sociodemografic­kých, ktoré možno zistiť u pacientov s rizikom samovražedného správania: psychické poruchy (depresie, alkoholizmus, poruchy osobnosti); somatické ochorenia (smrteľné, bolestivé alebo oslabujúce ochorenie, AIDS); predchádzajúce pokusy o samovraždu; výskyt samovraždy, alkoholizmu a/alebo iných psychických porúch v rodine; rozvod, vdovstvo a život bez partnera; život bez rodiny (spoločenská izolácia); nezamestnanosť alebo dôchodok; úmrtie blízkej osoby v detstve.

Medzi ďalšie varovné príznaky patria: hľadanie konkrétneho spôsobu, ako spáchať samovraždu, pocity beznádeje a straty zmyslu života, pocity uväznenia a neznesiteľnej bolesti (najmä psychickej), pocit, že je pre iných bremenom, úzkostlivosť, podráždenosť a nerozvážnosť, nadmerný alebo nedostatočný spánok, izolovanie sa od spoločnosti, prejavy zlosti, zmienky o pomste.

Varovnými signálmi, ktoré by si malo všímať okolie, ale aj rodina a najbližší, sú napríklad: vyhrážanie sa alebo oznamovanie jedinca, že sa chystá samovraždu spáchať. V tomto prípade neplatí, že „pes ktorý šteká, nehryzie“, pretože človek so psychickým problémom môže svoje slová myslieť vážne. Ako výstraha by mal pôsobiť aj očividný pesimizmus, prezentovanie veľkej beznádeje a vyjadrenia typu „nič nemá zmysel“. Ale mnohí ľudia, ktorí chcú spáchať samovraždu, často pôsobia veľmi pokojne. Pretože majú potrebu po sebe niečo zanechať, rozdávajú svoje veci, na ktorých im záleží, dávajú dokopy závet, nechajú na rozlúčku list. Upratujú svoje veci, triedia dlho neupratané dokumenty. Upokojenie sa môže falošne uspokojiť ľudí v ich okolí, pretože získajú mylný dojem, že stav ich blízkeho sa už konečne zlepšil.

10 pravidiel psychiatrickej/psycho­logickej liečby

  • Psychiatrické/psycho­logické vyšetrenie nebolí. Jeho základom je otvorený rozhovor.
  • Na takéto vyšetrenie nepotrebujete žiadnu žiadanku ani odporučenie praktického lekára.
  • Máte právo vedieť meno lekára či terapeuta, ktorý vás lieči.
  • Lekár či terapeut dodržiava absolútnu dôvernosť všetkého, čo mu poviete a čo sa o vás dozvie.
  • Lekár či terapeut by vám mal poskytnúť vysvetlenie, akú liečbu dostávate a aké vyšetrenia či

terapiu potrebujete.

  • Máte právo na kvalitnú liečbu na úrovni súčasných vedeckých poznatkov.
  • S lekárom či terapeutom by ste sa mali cítiť bezpečne.
  • Úlohou lekára či terapeuta nie je, aby vás hodnotil, ale aby vám pomohol.
  • Lekárovi či terapeutovi by ste mali povedať o všetkých svojich ťažkostiach aj o prípadných myšlienkach na samovraždu či samovražedných pokusoch. Je to v záujme nielen vašej bezpečnosti, ale aj vášho uzdravenia sa.
  • Ak s tým súhlasíte, lekár či terapeut sa môže stretnúť aj s členmi vašej rodiny či priateľmi. Pomôže mu to získať viac informácií a postrehov o vašich ťažkostiach a bude vám vedieť lepšie pomôcť.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #liečba #depresia #duševné zdravie #samovraždy