- Zo štatistík a z dostupných zdravotníckych informácií vyplýva, že vo väčšine krajín páchajú muži samovraždy častejšie ako ženy, pričom pomer je v jednotlivých krajinách rozdielny. Odlišná je Čína, ktorá je jedinou krajinou, kde je počet samovrážd žien na vidieku vyšší ako mužov.
- Vekové skupiny so zvýšeným rizikom samovraždy sú starší ľudia (nad 65 rokov) a mladí (15 až 30 rokov). Pri niektorých povolaniach, ako sú zdravotnícki pracovníci, zvlášť chirurgovia, stomatológovia, farmaceuti, veterinári, ale aj poľnohospodári existuje vyššie riziko samovraždy. Pre tieto zistenia neexistuje jasné vysvetlenie, aj keď príčinami by mohli byť prístup k prostriedkom, ktoré sa dajú použiť pri samovražde, pracovné zaťaženie, spoločenská izolácia a finančné problémy. Za nepriaznivý faktor sa považuje aj nezamestnanosť, ktorá vedie k chudobe, izolácii a beznádeji. Na druhej strane u ľudí, ktorí trpia psychickými poruchami, je väčšia pravdepodobnosť, že budú nezamestnaní ako u osôb bez psychickej poruchy. V každom prípade je potrebné uvážiť rozdiel vo význame nedávnej straty práce a dlhodobej nezamestnanosti: väčšie riziko samovraždy sa spája s nedávnou stratou zamestnania. Problémy ako migrácia, chudoba, zlé ubytovacie podmienky, nedostatok spoločenskej podpory a stresové situácie v živote sú tiež faktormi, ktoré sa spájajú s rizikom a výskytom samovrážd.
Nebojme sa žiadať o pomoc
- Ľudí, ktorí trpia duševnými poruchami a psychickými problémami je možno viac, než sa nám môže zdať. Kvôli potláčaniu každodenného stresu čelia vnútornému napätiu, niekedy nie sú schopní pracovať a venovať sa bežným aktivitám, no i napriek tomu sa boja o svojich problémoch hovoriť, lebo si myslia, že ich čakajú len posmešky a odcudzovanie spoločnosti. Ľudia s duševnými ochoreniami sa obávajú, že budú označovaní za bláznov alebo budú musieť čeliť pohŕdavým a ponižujúcim reakciám. A pritom ide o závažné poruchy, ktoré znižujú kvalitu života ľudí, ktorí nimi trpia.
- Duševné ochorenia sú zľahčované, pritom duševné zdravie je rovnako dôležité ako telesné. Do balíka duševného zdravia sa zaraďuje emočná, psychická a spoločenská pohoda. Chrániť si „dušu“ je však možné len vtedy, ak sa budeme o ňu starať, rovnako ako to robíme v prípade telesného zdravia, a ak sa objavia ťažkosti, nebojme sa požiadať o pomoc, tak ako to robíme pri telesných ochoreniach. Je dôležité o svojich ťažkostiach hovoriť, zveriť sa do rúk odborníkov, neodkladať riešenie a uvedomiť si, že v ťažkých životných situáciách nikdy nie sme sami.
- Nebuďme ľahostajní k ľuďom trpiacim duševnými poruchami, ktoré môžu viesť k samovražedným sklonom. Lekári dokážu účinne pomôcť pri mnohých psychických ochoreniach a prostredníctvom terapií odvrátiť aj samovražedné myšlienky. Urobiť prvý krok môže byť ťažké, pacientom často chýba podpora okolia, ktoré by ich povzbudilo, aby vyhľadali pomoc a nebáli sa hovoriť o svojom stave. Pokiaľ človek ohrozený samovražednými myšlienkami nevládze alebo nie je schopný vyhľadať odbornú pomoc, na lekárov sa môže obrátiť aj rodinný príslušník. Nemusí to byť vždy len psychiater – môže to byť všeobecný lekár, ktorý pacientovi či rodine predostrie ďalšie možnosti riešenia problému.