Depresia a samovraždy: Priebeh, mýty a fakty

Depresia či samovražda sa často zľahčuje. Z neliečených duševných ochorení sa však môžu stať tichí, neviditeľní zabijaci. Samovrahovia konajú zväčša premyslene.

, 03.11.2019 12:00
stop samovražda ruky Foto:
Keďže mnohí ľudia so samovražednými myšlienkami trpia samotou a osamelosťou, priame otázky im môžu priniesť úľavu.

Týždne až mesiace trvajúci chorobný proces

  • Rozhodnutie spáchať samovraždu môže prísť odrazu, ale častejšie je dlhotrvajúcim procesom. Prípady, keď spáchal samovraždu človek, ktorého predtým takéto myšlienky obchádzali, sú ojedinelé.
  • Na úplnom začiatku každej samovraždy je obyčajné uvažovanie. V tejto fáze sa na krátky či dlhší čas môže ocitnúť veľká časť populácie. Sú ľudia, ktorí sa z tejto fázy dostanú a samovražedné myšlienky považujú za neprijateľnú alternatívu. Sú však aj takí, u ktorých sa začína sociálna izolácia, rastie pocit vylúčenia zo spoločnosti, agresivita či obviňovanie iných. Opakujúcou sa frázou je „nechce sa mi žiť“ alebo „nič nemá v mojom živote zmysel“. Ide však o štádium, v ktorom sú samovražedné predstavy nekonkrétne. Ak na tento stav reaguje rodina či okolie negatívne, pacient sa môže dostať do ďalšej fázy.
  • V druhej fáze sa stáva predstava smrti konkrétnejšia, objavuje sa zvýšená agresivita a človek sa často pokúša získať čo najviac informácií o spôsoboch samovraždy. Človek so samovražednými myšlienkami je často v rozpore medzi vedomým rozhodovaním sa a medzi vôľou neovládateľným strachom zo smrti. Prestáva si uvedomovať, čo je realita a čo fantázia, stráca kontakt s realitou a hrozí, že strach zo smrti sa mu nakoniec podarí prekonať.
  • V treťom štádiu, ktoré je kľúčovým v rozhodnutí, sa stráca oznamovanie a upozorňovanie na samovražedné myšlienky. Človek sa často upokojí, vyhľadáva spoločnosť, čo mu pomáha realizovať plány bez toho, aby ho niekto z niečoho podozrieval. Dokončuje veci, ku ktorým sa roky nedostal.

Samovraždy u starých ľudí, seniorov

  • Starnutie so sebou prináša nielen fyzické zmeny, ale aj zmeny rôznych psychických funkcií. Veľká časť týchto zmien je podmienená biologicky, iné sú výsledkom psychosociálnych faktorov a pri samovražednom správaní ide často o dôsledok interakcií medzi nimi. U starších ľudí sa vyskytuje celkové spomalenie, znížená tolerancia, pocity frustrácie, zhoršuje sa adaptácia na rôzne životné situácie, spomaľujú sa kognitívne kompetencie. Ak sa tieto vlastnosti skombinujú s prežívanou záťažou z osamelosti, straty životného partnera alebo závažného telesného ochorenia, riziko samovraždy je vysoké. Po strate životného partnera sú najnáročnejšie prvé mesiace, kým odznie šok, postupne dochádza k spracovaniu situácie a k prispôsobeniu sa novej realite. Priemerný časový úsek, dôležitý na zvládnutie tejto záťaže a vytvorenie novej identity sú približne dva roky. Pokusy o samovraždu u seniorov sú rizikovejšie ako u mladých ľudí – ak sa starší človek o samovraždu pokúsi raz, je možné, že sa o ňu pokúsi znovu, metódy, ktoré seniori používajú sú takisto drastickejšie.
  • So starobou sa spájajú aj takzvané bilančné samovraždy, ktoré sú výsledkom negatívneho hodnotenia vlastnej životnej situácie a straty nádeje pre budúcnosť. Dôležitým faktorom je aj vyšší výskyt depresií, ktoré nebývajú diagnostikované, a preto ani liečené.

Spoločenská izolácia je ako hladovanie: Seniori sa môžu uzavrieť a izolovať aj kvôli hendikepom, ako sú chronické ochorenia, závraty alebo pre poruchy zmyslov – problémy so sluchom či zrakom. Pacienti sa môžu kontaktu so spoločnosťou vyhýbať aj v dôsledku nižšej sociálnej zručnosti a vyššej unaviteľnosti, ktoré sprevádzajú starnutie. Tieto zmeny môžu byť u seniorov sprevádzané úzkosťou, sklonom k pesimizmu a pocitmi celkovej nespokojnosti.

Samovraždy u detí a mladistvých

Ak tínedžer hovorí o samovražde, je to jeho... Foto: SHUTTERSTOCK
dievča, pomoc, depresia Ak tínedžer hovorí o samovražde, je to jeho spôsob riešenia problémov. Nejde mu o upútanie pozornosti.
  • V živote dieťaťa zohráva dôležitú úlohu rodina. Citlivo reaguje najmä na nepohodu a hádky v nej. Rodina je spoločenská jednotka, ktorá má pre dieťa vytvárať ochranné faktory, poskytovať mu podporu. Ak je však dysfunkčná – násilie v rodine, sexuálne zneužívanie, závislosť od psychotropných a omamných látok – patrí k faktorom, ktoré u detí môžu vyvolať alebo prispieť k depresívnym stavom a následne samovražedným myšlienkam. Čo sa týka školy, o samovraždu sa pokúšajú častejšie obete šikanovania, žiaci a študenti nespokojní s výsledkami v škole, najmä pre vysoké požiadavky počas skúškového obdobia alebo zo strany rodičov. V období puberty či adolescencie to môže byť aj koniec ľúbostného vzťahu, tlak skupiny rovesníkov. Ďalším rizikovým faktorom je sebapoškodzovanie, ktoré sa tiež spája s vyšším rizikom dokonanej samovraždy.
  • V prípade prevencie samovražedného správania u detí a mladistvých zohráva dôležitú úlohu škola a najmä učiteľ, ktorý by mal poznať nielen svojich žiakov, ale aj možné príznaky samovražedného správania. Patrí k nim ľahostajnosť, rezignácia, depresívne nálady, izolácia, zhoršenie prospechu, znížená pracovitosť v škole, neospravedlnené hodiny a záškoláctvo, požívanie alkoholu, drog či iných omamných látok.

Mýty a fakty spájané so samovraždami a s depresiou

MÝTUS: Počet samovrážd stúpa v období Vianoc
Pravdou je, že počet samovrážd rastie na jar. Na Slovensku bolo v roku 2018 najviac samovrážd zaznamenaných v mesiacoch máj a január.
FAKT: Počet samovrážd rastie s nadmorskou výškou
V regiónoch v nadmorskej výške dvetisíc metrov je o 70 % viac samovrážd ako na úrovni hladiny mora. Geograficky je krajinou s najväčším počtom samovrážd Nemecko. Pri zohľadnení počtu obyvateľov si však viac ľudí siaha na život v Litve.

MÝTUS: Tínedžeri sú vo väčšom riziku
Napriek tomu, že medializované sú často prípady samovrážd mladých ľudí, v skutočnosti si život berú najčastejšie ľudia vo vyššom veku. V roku 2018 sa na Slovensku najčastejšie rozhodli ukončiť života ľudia vo veku 50 až 59 rokov.
FAKT: Kreatívni ľudia sú v súvislosti so samovraždou rizikovejší
Kreativitu, depresiu a samovraždy odborníci už dávnejšie spájajú. Množstvo významných historických postáv s kreatívnym duchom trpelo psychickými poruchami. Depresia trápila také osobnosti ako Charles Dickens, John Keats, Tennessee Williams. Slávni ľudia ako Ernest Hemingway, Avicii, Chester Bennington, Chris Cornell, Robin Williams, Kurt Cobain a mnohí ďalší ukončili svoj život samovraždou. Mnohí umelci, spisovatelia či speváci trpia duševnými poruchami, prepadnú alkoholu či drogám, čo do značnej miery prispieva k samovražedným sklonom a neskôr aj ku konkrétnym samovražedným ak­tom.

MÝTUS: V chudobných krajinách si ľudia berú život častejšie
Skutočnosť je taká, že množstvo bohatých krajín hlási vyšší počet samovrážd než niektoré rozvojové krajiny. Najmenej samovrážd sa vyskytuje v Brazílii či vDominikánskej republike, najviac v Rusku, Japonsku či vo Francúzsku.
FAKT: Rodina výrazne ovplyvňuje riziko spáchania samovraždy
Ak sa v nejakej rodine vyskytuje depresia, je pravdepodobné, že podobných prípadov v nej nájdeme viac. Rodina však môže byť zároveň veľmi dôležitým prvkom v samotnej terapii pacienta s depresiou. Silné vzťahy v rodine a medzi priateľmi hrajú kľúčovú úlohu v prevencii vzniku depresie a aj samovraždy.

MÝTUS: Pýtať sa ľudí na samovražedné sklony celú situáciu len zhoršuje
Keďže mnohí ľudia so samovražednými myšlienkami trpia samotou a osamelosťou, priame otázky im môžu priniesť úľavu. V mnohých prípadoch chcú byť vypočutí a mať sociálne spojenie, ak ho však stratili, boja sa oň požiadať a boja sa celkovej reakcie spoločnosti.

MÝTUS: Kto hovorí o samovražde, v skutočnosti ju nespácha
Viac ako 80 percent samovrážd páchajú ľudia, ktorí o svojom úmysle okolie vopred informovali – často opakovane.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
debata chyba
Viac na túto tému: #samovraždy #mýty a fakty #depresia